Greenpeace

Rana prezidentovi Bushovi bola o to silnejšia, že tajná správa Pentagonu k téme klimatických zmien je konkrétna a jej závery sú jasné – klimatické zmeny sú tu a predstavujú pre USA hrozbu. Materiál je pritom zostavený tímom expertov, ktorých ťažko možno spochybniť a jeho únik a zverejnenie prichádza v najnevhodnejšej dobe začínajúcej sa prezidentskej kampane.

Apokalyptická vízia

Globálne klimatické zmeny budú mať katastrofálne následky, takto by sa dal v krátkosti zhrnúť sumár analytických informácií určených Pentagonu, americkej vláde i samotnému americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi. Tajná správa predpovedá, že zmeny klimatických pásiem, podnebia a prejavov počasia môžu priviesť našu planétu na pokraj anarchie.
Extrémnejšie suchá, mohutnejšie povodne, silnejšie tropické búrky a rýchlejšie topenie ľadovcov, to všetko bude príčinou obrovských zmien, ktoré postihnú každodenný život človeka i spoločnosti. Materiál ide až neprijemne do detailov, keď popisuje, ako sa niektoré krajiny môžu stať v najbližších 20 rokoch neobývateľné (napr. Bangladeš), ako za obeť padnú niektoré metropoly (napr. Amsterdam) a ako sa vyostria konflikty o prírodné zdroje.
V dôsledku vojen a hladomorov zahynú podľa správy milióny ľudí. Hlavným bojiskom sa stane prístup k vode a jej zásobám. Ohrozené sú všetky veľké toky - Níl, Amazonka a dokonca aj Dunaj. Hranice ekonomicky rozvinutých štátov sveta sa zmenia na pevnosti a zóny konfliktov zároveň. Bohaté štáty sveta, ako USA, Európska únia či Austrália budú pod silným tlakom, keď budú musieť chrániť svoje teritóriá pred miliónovými davmi utečencov.
Dokument tiež varuje, že zhoršovanie medzinárodnej politicko-ekonomickej situácie môže viesť k vývoju nových, modernejších a účinnejších zbraní hromadného ničenia v snahe chrániť obyvateľstvo a klesajúce zásoby vody, energie a potravín.
Aby prezident Bush naozaj pochopil vážnosť situácie, štúdia Pentagonu veľmi jasne konštatuje, že globálne klimatické zmeny znamenajú pre budúcnosť USA väčšie ohrozenie národnej bezpečnosti ako medzinárodný terorizmus!

Ekologická kačica?

Keď v roku 1990 vydalo nakladateľstvo Oxford University Press knihu Global Warming – The Greenpeace Report, zostavenú tímom vedcov okolo Dr. Jeremyho Leggeta, len málokto jej mimo úzkeho okruhu zainteresovaných venoval pozornosť. (1) Predchádzajúce snahy ekológov apelovať na medzinárodné spoločenstvo a ovplyvniť tak prijatie efektívnej normy, ktorá by regulovala vypúšťanie skleníkových plynov do atmosféry, brilantne využili klimatickí skeptici. Tí za silnej podpory ropných a uhoľných nadnárodných spoločností, ako aj niektorých vlád, všetky zistenia vedcov, potvrdzujúce správnosť teórie klimatických zmien, cielene systematicky spochybňovali a podkopávali. Malo to svoj efekt. Úmyselne vyvolaná vedecká neistota sa nakoniec prejavila pri zastavení kľúčových politických rokovaní o prijatí a implementácii dôležitých dohovorov a záväzkov v prospech stabilizácie svetovej klímy.
Správa Greenpeace v roku 1990 vlády štátov, ministerských úradníkov, ale ani médiá veľmi nezaujala. Všetkým sa totiž zdalo, že ide o ďalšiu „ekologickú kačicu“, zbytočné strašenie verejnosti priveľmi chmúrnymi víziami budúcnosti. Názory širokej skupiny renomovaných vedcov (klimatológov, biológov, botanikov, ekológov, fyzikov a chemikov) sa mnohým zdali byť až príliš čitateľné a propagandistické.
Štrnásť rokov po zverejnení štúdie Greenpeace však zrazu, nečakane vyšli na povrch informácie z tajnej správy Pentagonu, ktorá analyzuje nebezpečenstvo dopadov klimatických zmien veľmi podobne. Problémové oblasti, ako napríklad spomínaný Bangladéš, či Holandsko sa prekrývajú a opis problémov s produkciou potravín, či sťaženým prístupom k zdrojom pitnej vody je takmer totožný. Bezpečnostné riziká, ktoré môžu globálne klimatické zmeny vyvolať, posudzovali experti pracujúci v Leggetovom tíme rovnako ako Pentagon, len s jedným dôležitým rozdielom. Leggetov tím o nich hovoril už pred vyše desiatimi rokmi: „...alarmujúca je skutočnosť, že zhoršovanie životného prostredia, ktoré bude druhotným prejavom eventuálnych klimatických zmien, je politicky destabilizujúcim faktorom a môže viesť k ozbrojeným konfliktom a ďalšiemu utrpeniu obyvateľstva postihnutých krajín. V dnešnej dobe 40 percent svetovej populácie závisí na vode 214–tich hlavných riečnych systémov, ktoré zdieľajú dva, alebo viaceré štáty. Nevyriešené spory, ktoré by mohli vyvolať konflikty, sa týkajú napríklad vôd Nílu, Indu, Gangy, Jordánu a Eufratu. Násilie môžu vyprovokovať aj veľké presuny utečencov vyvolané neúrodou, či zaplavením pobrežných oblastí...“ (2)

Dôveryhodní verzus nedôveryhodní

Kým správa Greenpeace z roku 1990, ale i správy iných ekologických organizácií a vedeckých ústavov zapadli do zabudnutia pošpinené propagandou klimatických skeptikov, brilantne využívajúcich povrchnosť dnešných masmédií ako nedôveryhodné, nadsadené, nepodložené a zbytočne šíriace paniku, správa Pentagonu šokovala. Pritom si dovolím tvrdiť, že keby dnes rovnakú štúdiu, akú vydal Pentagon, s tak širokým výpočtom negatívnych dopadov klimatických zmien a s obdobnou apokalyptickou víziou budúcnosti, vydala ktorákoľvek ekologická organizácia na svete, opäť by jej nik nevenoval pozornosť a jej autori by sa okamžite stali opäť terčom mediálnych útokov a posmeškov.
Tajná štúdia Pentagonu však obletela svet. Nebola ničím nová. Šokovala a prerazila iba tým, kto a pre koho ju napísal!
Ako správne podotkol v článku Hospodárskych novín zahranično – politický komentátor Branislav Ondrášik, autorov prognózy totiž nikto nemôže podozrievať z náklonnosti k environmentálnym, liberálnym, či dokonca antiglobalistickým skupinám. Správu vypracovali „dôveryhodné“ kapacity Pentagonu - Andrew Marshall, popredný poradca ministerstva obrany, ktorý má v rezorte významný vplyv už vyše tri desaťročia, Peter Schwartz, analytik CIA a bývalý šéf plánovania v naftárskom gigante Royal Dutch/Shell Group a Doug Randall z kalifornského inštitútu Global Business Network.
Schizofréniu americkej politiky po zverejnení tajnej správy ministerstva obrany výstižne okomentoval klimatický expert Greenpeace Rob Gueterbock: "Kým prezident Bush v Bielom dome tvrdí, že globálne otepľovanie je výmysel, za riekou Potomac sídliaci Pentagón sa pripravuje na klimatické vojny.“

Vzbura vedcov

Dôveryhodnosť a správnosť argumentov, ktorými operuje administratíva prezidenta Busha v oblasti ochrany životného prostredia však nedostala len ranu z ministerstva obrany.
Štyri dni predtým, ako britský The Observer zverejnil tajnú správu Pentagonu o hrozbe klimatických zmien, obvinila skupina 60 renomovaných amerických vedcov vládu Georgea W. Busha z úmyselného skresľovania vedeckých analýz. Vláda údajne zamlčala, upravila a politicky zasahovala do viacerých prác nezávislých vedeckých úradov na ochranu životného prostredia, kontrolu potravín a liekov, ako aj do niektorých analýz realizovaných v rezortoch zdravotníctva, poľnohospodárstva, vnútra a obrany. Tieto zásahy, ako konštatujú signatári, medzi ktorými je aj niekoľko držiteľov Nobelových cien, sa mali prejaviť aj v materiáloch federálnych orgánov o kvalite vzduchu a zmenách podnebia.

Čo ďalej?

Podľa bezpečnostných analitikov nie sú momentálne Spojené štáty americké pripravené na hrozby dopadov klimatických zmien. Doug Randall, jeden z autorov tajnej správy Pentagonu konštatuje, že „klimatické zmeny predstavujú unikátnu hrozbu národnej bezpečnosti, pretože zmena klímy nie je tradičný nepriateľ, proti ktorému by bolo možné namieriť zbrane.“ Odborník Svetovej banky a bývalý šéf Medzivládneho panelu OSN pre klimatické zmeny (IPCC) Dr. Bob Watson v súvislosti so štúdiou Pentagonu vyhlásil, že pre administratívu prezidenta Busha bude veľmi ťažké ignorovať takýto dokument. Americká tradícia totiž hovorí, že ak ide o hrozbu pre národnú bezpečnosť a hospodárstvo, musí vláda vždy konať.
„Existujú dve skupiny, ktoré táto vláda počúva, jednou je ropná loby a druhou Pentagon" povedal Watson. Otázka znie, kto má dnes v Bielom dome väčšie slovo.
Vzhľadom na oficiálne mlčanie Ministerstva obrany USA i prezidentského úradu sa zdá, že nadnárodné ropné spoločnosti ťahajú ešte stále za lepší koniec. Situácia im hrá do karát. Prezident by síce mal reagovať, ale v USA sa blížia prezidentské voľby a ropné koncerny svojimi príspevkami na kampaň vedia veľmi efektívne určovať vyhlásenia a smerovanie svojho kandidáta. O tom, kto je ich kandidátom, niet pochýb. Demokrat John Kerry, prezidentský favorit Demokratickej strany, totiž na rozdiel do Busha, zmeny klímy berie ako vážny problém. Silou svojich financií si ropné spoločnosti, ktoré mimochodom takmer vždy v rozhodujúcich chvíľach podržali republikánov a rodinný klan Bushovcov, zabezpečili v Bielom dome veľmi stabilnú pozíciu. Pozíciu, z ktorej môžu efektívnejšie ako ktokoľvek iný kontrolovať rozhodnutia najväčšej superveľmoci sveta.

Juraj Rizman