Dospelý dominantný samec. Výška tohto konkrétneho jedinca dosahovala v kohútiku približne 180 cm. Jeho váhu odhadli na 800 kg.  
Samica zubra (krava) je výrazne menšia a menej zarastená. Na rozdiel od samcov sa drží v čriedach. |
Udržanie populácie zubra a jeho návrat do voľnej prírody je podľa niektorých vedcov najvýznamnejším európskym úspechom ochrany kriticky ohrozených živočíchov. V minulosti obýval zubor skoro celú Európu. Pôvodne žil na stepiach a v prirodzených listnatých lesoch. Začiatkom 20. storočia vo voľnej prírode vplyvom intenzívneho odlesňovania a neregulovaného lovu vyhynul. Udržal sa však v umelých chovoch. Z posledných 30 kusov zubrov chovaných v zajatí sa podarilo udržať celú dnešnú populáciu zubra európskeho - vyše 2000 jedincov.
Zubor európsky (Bison bonasus) patrí medzi najväčšie európske suchozemské živočíchy. Samec môže vážiť vyše 1000 kg a dosahovať v kohútiku výšku okolo 190 cm. Je to blízky príbuzný bizóna amerického – Bison bison (genetický výskum a porovnávanie potvrdili takmer úplnú zhodu).
V zajatí sa zubor dožíva približne 27 rokov. Živí sa trávou, lístím, kôrou kríkov a stromov, lišajníkmi a machmi. Zubre vytvárajú prevažne samičie stáda s mladými, samci žijú zväčša samotársky.
Najväčšia voľne žijúca populácia zubrov je v Bialowiežskom pralese (národný park na hraniciach Poľska a Bieloruska). Niekoľko kusov zubrov sa od roku 1957 s úspechom chová v obore v Topoľčiankach na Slovensku (odkiaľ pochádzajú aj naše fotografie).
Zubor európsky má podľa kritérií IUCN stále status ohrozeného druhu. Udržanie populácie zubra a jeho reintrodukcia (návrat) do voľnej prírody je podľa niektorých vedcov najvýznamnejším európskym úspechom ochrany kriticky ohrozených živočíchov.
|
