Závery odbornej štúdie, ktorú na objednávku Greenpeace vypracovali experti Slovenskej zdravotníckej univerzity - Ústavu preventívnej a klinickej medicíny. 
 
 
 

Veľká pozornosť (v monitoringu reziduí pesticídov) sa venovala najmä potravinám živočíšneho pôvodu, ktoré tvorili 73 % vzoriek. Rastlinné (okrem ovocia a zeleniny ) tvorili 15,5 %, zeleniny 6,8% a ovocia len 0,2%. Tento postup nepovažujeme za správny, pretože v potravinách rastlinného pôvodu, ako aj v ovocí a zelenine je väčší predpoklad nájsť rezíduá pesticídov, ktoré sa používajú priamo na ošetrenie rastlín. Do potravín živočíšneho pôvodu sa dostávajú pesticídy cez organizmus zvierat a tam sa obyčajne dostanú len tie, ktoré majú perzistentné a kumulačné vlastnosti. Preto sme toho názoru, že sa rezíduám chlórovaných insekticídov venovala neopodstatnene veľká pozornosť, pretože u nás v dopestovaných plodinách a výrobkoch nemožno predpokladať ich zvýšený výskyt. Mohli by sa vyskytovať viac v potravinách z dovozu, najmä z tzv. rozvojových  krajín (Čína, Vietnam a pod.), kde sa tieto zlúčeniny ešte normálne používajú, preto sa treba zamerať pri chlórovaných insekticídoch na potraviny z týchto krajín.
 
Doteraz sa rastlinným potravinám nevenovala dostatočná pozornosť ani v rámci dovozu. Svedčí o tom aj skutočnosť, že z dovozových potravín sa preskúšalo živočíšneho pôvodu 94 % , rastlinného pôvodu 2,4 %, zeleniny 2,2 % a ovocia len 0,9 %. Je to veľký nepomer v neprospech potravín rastlinného pôvodu. Vyplýva to aj z toho, že sa k nám dováža pomerne dosť zeleniny a najmä ovocia, ktoré sa mnohokrát aj „hojnejšie“ ošetria prípravkami na ochranu rastlín, aby vydržali transport. Podľa našich vedomostí, je aj kontrola trhu z tohto aspektu u nás nedostatočná. Sme toho názoru, že do tejto činnosti by sa mala viac zapájať aj obchodná inšpekcia, ktorá by mala odoberať viac vzoriek a dávať ich na analýzy. Zvlášť chceme upozorniť na kontrolu ovocia a zeleniny, ktoré sú určené na detskú výživu. Týmto treba venovať zvýšenú pozornosť aj zo strany rezortu zdravotníctva, pretože detský organizmus je zvlášť citlivý na rozličné chemické látky, ktoré môžu znamenať aj zdravotné riziká.
 
Upozorňujeme na tieto skutočnosti práve teraz, keď sa vytvorila nová organizácia kontrolnej siete pod vedením Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Takisto aj náš vstup do EU vyžaduje prispôsobiť sa prísnym predpisom aj v tejto oblasti a zabezpečiť monitoring. Pripomínajú nám to aj pri ich inšpekčných návštevách u nás. Vyplýva to tiež zo záverov negociačných prístupových podmienok podpísaných 16.04.2003, kde sa píše:
 
a)  v hlave 22. Životné prostredie: zlepšiť monitoring pitnej vody na obsah dusičnanov a iných rizikových látok
b)  v hlave 23. Ochrana spotrebiteľa a zdravie: posilniť kapacitu rozhodujúcich úradov a zodpovedných za aktívny dozor trhu ( market surveillance ). Do tejto činnosti treba silnejšie zaangažovať aj ďalšie inštitúcie, napr. spotrebiteľské a nevládne organizácie vrátane aj obchodných zväzov a pod.
 
Na rozdiel od trhovej kontroly rezíduí v potravinách, kde sú ešte značné medzery, ich monitoring,  ktorý sa už viac rokov vykonáva v rezorte pôdohospodárstva pod koordináciou VÚ potravinárskeho možno považovať za uspokojujúci. Svedčia o tom aj výsledky za 1. polrok 2003, ktoré hodnotíme v tomto posudku a zrejme pochádzajú z tohoto monitoringu. V predložených tabuľkách by bolo treba zaviesť ešte položku registrujúcu počet vzoriek prekračujúcich MLR. Aj keď ide o málo vzoriek , prekročenie MLR už môže znamenať priamo zdravotné riziko, kým prekročenie LOQ len signalizuje, že rezíduá sa skutočne v potravinách nachádzajú. Ani tieto nízke hladiny nesmieme podceňovať, lebo sa dostávajú do organizmu veľmi často a s niektorými potravinami aj každý deň (chlieb, zemiaky, mäso, mlieko a pod.). Okrem uvedených skutočností si musíme uvedomiť, že povolených účinných látok pre prípravky na ochranu rastlín je vyše 200, tieto sa môžu dostávať do ľudského organizmu počas celého života, i keď v malých dávkach. Preto je potrebné túto záťaž minimalizovať všade, kde je to len možné.
 
Z hľadiska hodnotenia uvedených výsledkov treba brať do úvahy, že ide o pomerne krátke časové obdobie sledovania (jeden polrok) a preto výsledky nemôžu byť preukazné a nemožno nimi plauzibilne argumentovať. Po určitom období a získaní väčšieho počtu vzoriek sa bude treba k hodnoteniu opäť vrátiť.
 
Na základe uvedených výsledkov a našich doterajších skúseností navrhujeme tieto opatrenia:
·  obmedziť sledovanie chlórovaných insekticídov v potravinách, pretože sa u nás nepoužívajú od roku 1976 a preto ide predovšetkým o tzv. vonkajšie (extraneus) reziduá, ktoré nepochádzajú z poľnohospodárskej činnosti;
·  venovať väčšiu pozornosť pri sledovaní rezíduí v potravinách z dovozu;
·  rozšíriť paletu sledovaných pesticídov zo skupiny pyretroidov a karbamátov
·  zvýšiť počty vzoriek potravín rastlinného pôvodu, zeleniny a ovocia na úkor potravín živočíšneho pôvodu
·  zvýšenú pozornosť venovať potravinám určeným pre výrobu detskej výživy, ale aj iným potravinám, ktoré konzumujú deti
·  zabezpečiť kontrolu nielen v obchodoch, ale aj na trhoviskách
·  pokračovať v monitoringu rezíduí v intenciách, ako to vyžadujú predpisy EU
·  zabezpečovať všetkými cestami „osvetu“ výrobcov v poľnohospodárstve a medzi obyvateľmi. Táto má byť zameraná na dodržiavanie správnej agrochemickej praxe a na minimalizáciu záťaže chemickými látkami vrátane rezíduí pesticídov v ľudskom organizme.
 
Autori štúdie: Ing. Ján Uhnák, CSc. a Ing. Alexander Szokolay, DrSc.