Back to homepage
Chcete dostávať Newsletter? Toxický domov Pomozte Podporte Greenpeace!
»Kampane »Podporte Greenpeace »MediaNet »Greenpeace »Cyberaktivizmus »Kontakt
Jedlo pre všetkých

"Zlatá ryža" má byť údajným riešením problému nedostatku vitamínu A v Ázijských krajinách. Na to aby priemerný človek dostal odporúčanú dennú dávku provitamínu A by však musel zjesť 3,7 kilogramu (v suchom stave) tejto ryže denne.
Dnešné poľnohospodárstvo je viac priemyslom ako farmárstvom. Tento systém ohrozuje pôdu, na ktorej závisí budúcnosť našich potravín. Problémy a zlyhania súčasného prístupu k farmárstvu ohrozujú ako bohatých tak chudobných.
 
Namiesto toho aby sa pestovali potraviny na pokrytie potrieb miestnych komunít a ich zdravú s pestrú výživu, priemyselné poľnohospodárstvo súčasnosti vyrába plodiny na predaj na svetových trhoch. Aj keď svetová produkcia potravín sa od päťdesiatych rokov minulého storočia strojnásobila, v súčasnosti je viac ľudí hladných ako pred 20 rokmi.

Malí, rodinní farmári sú vytláčaní zo svojej pôdy a miestny ľudia si často nemôžu dovoliť kúpiť potraviny, ktoré sa pestujú.

Príliš často je výsledkom špirála ničenia prírody, chudoba a hlad.

Hlad a bieda idú ruka v ruke. Technologické „riešenia“ akým je genetické inžinierstvo zatieňujú reálne sociálne a environmentálne problémy, ktoré spôsobujú hlad. Medzi ne patria odpovede na otázky ako kto pestuje naše potraviny, ako a kde sa pestujú, ako sú distribuované a kto si ich môže dovoliť.
 
Je tu základný konflikt medzi poľnohospodárskym výskumom a vývojom – medzi cieľmi, ktoré sa snaží dosiahnuť priemysel a reálnymi potrebami chudobných a životného prostredia. V roku 1989 smerovalo 7 miliárd dolárov rozvojovej pomoci na poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybárstvo; v roku 1999 to boli už iba 3 miliardy.

Argument, že genetické inžinierstvo je nevyhnutné na zvýšenie poľnohospodárskej produkcie je postavené na predpoklade, že hlad je výsledkom nedostatku potravín. Zástancovia tejto teórie pritom prehliadajú fakt, že väčšina hladných ľudí žije v krajinách, ktoré majú nadprodukciu potravín a exportujú ich.

Potravinová bezpečnosť sa nedá dosiahnuť technickými úpravami dokonca ani zvýšením produkcie potravín. Vyžaduje, okrem iných vecí, prístup k pôde a peniazom. Genetickké inžinierstvo neposkytuje ani jedno z toho.

Greenpeace pracuje na reálnych riešeniach. Budúcnosť farmárstva leží v uznaní jeho úlohy nie iba ako výrobcu potravín, ale aj v zabezpečení čistej vody, rôznorodosti rastlinných a živočíšnych druhov a úrodnej pôde, na ktorej závisí naša budúcnosť.

Je mnoho úspešných príkladov farmárov z celého sveta, ktorí hospodária ekologicky a sociálne prijateľne.

Niektoré z týchto príkladov možno nájsť na webstránke Farming Solutions, ktorú spoločne vytvorili Greenpeace a medzinárodné rozvojové organizácie Oxfram a ILEIA.

Ukazuje ako sa dá po celom svete dosiahnuť potravinová bezpečnosť a trvalo udržateľné živobytie použitím inovatívnych a environmentálne zodpovedných riešení pre poľnohospodárstvo. Ako dnešní farmári môžu podporovať biodiverzitu, chrániť si pôdu, čistú vodu a v neposlednom rade aj ľudské zdravie.
 
Ďalšie informácie:
 
Môže genetické inžinierstvo nasýtiť svet? (pdf súbor)
 
Genetické inžinierstvo:
Copyright - Impressum