Greenpeace

O kontamimovanej krvi, zdraviu škodlivých chemikáliách a pripravovanej európskej chemickej politike sme sa rozprávali s novou koordinátorkou toxickej kampane Greenpeace na Slovensku Kateřinou Věntusovou.

Organizácia Greenpeace nedávno prezentovala štúdiu o kontaminovanej pupočníkovej krvi novorodencov. Možete nám priblížiť jej výsledky?

Štúdia, ktorú pre Greenpeace a WWF-UK vypracovali nezávislé laboratóriá TNO predstavuje výsledky analýz pupočníkovej krvi 27 novorodencov a 42 rodičiek z Holandska. V skratke by sa dalo povedať, že analýzy potvrdili alarmujúcu skutočnosť - nebezpečné chemikálie sa prostredníctvom pupočníkovej šnúry dostávajú z tela matky do organizmu dieťaťa. Vedci tiež upozornili na fakt, že deti sú dnes vystavené účinkom toxických látok ešte pred narodením, v najcitlivejšej „prenatálnej“ fáze svojho vývoja.

Hovoríte o nebezpečných chemikáliách, o aké látky sa konkrétne jedná?

V prípade tejto štúdie ide o osem skupín chemikálií preukázateľne, či potenciálne nebezpečných pre ľudské zdravie. Experti v pupočíkovej krvi našli napríklad rizikové chemické látky ako sú ftaláty, syntetické pižmo, alkylfenoly, bisfenol – A, brómované spomaľovače horenia, perfluorované zlúčeniny, niektoré pesticídy a triclosan.

Čo môžu tieto látky spôsobiť?

Každá látka má iný – špecifický účinok. Niektoré ftaláty napríklad narušujú hormonálny a reprodukčný systém človeka. Syntetického pižmo je bioakumulatívne a je strojcom niektorých gynekologických problémov. Bisfenol A je dokázateľne zodpovedný za problémy s plodnosťou žien a chromozómové abnormality plodu. Mnohé z týchto chemikálií sú preukázateľne toxické a pravdepodobne aj karcinogénne.

Za poslendé tri roky ekologické organizácie testovali na prítomnosť nebezpečných chemikálií už takmer všetko – detské hračky, domáci prach, dažďovú vodu, kamzíky, ryby, ale aj krv európskych ministrov životného prostredia... Nebezpečné chemikálie sa našli všade. Existuje vôbec riešenie ako sa s týmto problémom vysporiadať?

Sme presvedčení, že jediným efektívnym riešením je kompletná systémová zmena. Problém sa už nedá riešiť čiastkovo a musí sa riešiť komplexne. Šancu na takúto zmenu v rámci EÚ predstavuje pripravovaná nová európska chemická politika - tzv. REACH. Ide o jedinečnú príležitosť ako získať bezpečnejšie chemikálie identifikovaním a nahradením nebezpečných chemických látok. Princíp tzv. povinnej náhrady, ktorý v rámci REACH presadzujú európske zdravotnícke, spotrebiteľské a environmentálne organizácie, môže mať jednoznačne pozitívny vplyv na zdravie obyvateľov EÚ, nehovoriac už ani o zlepšení kvality životného prostredia.

Ako by mal REACH fungovať?

Podľa pôvodného plánu Európskej komisie by systém REACH mal zaviesť evidenciu chemických látok v centrálnej databáze, ktorú by spravovala Európska chemická agentúra. Systém by sa týkal približne 30 000 chemických látok, ktoré sa vyrábajú, alebo dovažajú v množstve väčšom ako jedna tona. Látky by boli podrobené evaluácii a ak by prešiel princíp tzv. povinnej náhrady, boli by povinne nebezpečné chemikálie nahradené bezpečnejšími alternatívami. Nový systém registrácie a evaluácie chemikálií má nahradiť viac ako štyridsať súčasných predpisov a direktív platných v členských štátoch únie.

Kto je za problematiku REACH-u zodpovedný v SR?

Na Slovensku je za túto problematiku zodpovedné Ministerstvo hospodárstva SR, pod ktoré spadá chemický priemysel. Čiastočne sa však REACH týka aj kompetencií ministerstva životného prostredia a ministerstva zdravotníctva. Greenpeace, ale aj iné environmentálne a zdravotnícke organizácie ako napr. Priatelia Zeme, či Slovenská lekárska komora už s témou REACH oslovili zodpovedné rezorty, poslancov Národnej rady SR a slovenských poslancov Európskeho parlamentu.

Aké bola reakcia zodpovedných na vašu iniciatívu? Ako sa napríklad k problematike REACH stavajú slovenskí europoslanci?

Čo sa týka rezortov, reakcia bola zatiaľ dosť formálna. Slovenská repubika ziaľ nepatrí medzi progresívne štáty v tejto oblasti. Naopak slovenskí europoslanci sa zhodujú na potrebe existencie takejto legislatívy a verejné vyjadrenia europoslankyne Anny Záborskej (KDH), či Vladimíra Maňku (Smer) boli výrazne za sprísnenie podmienkok pre používanie nebezpečných chemikálií a za lepšiu ochranu zdravia obyvateľstva EÚ.

Ekonomická tlač v súvislosti s prípravou REACH píše o blížiacej sa lobbystickej vojne.

Áno, tiež som to čítala. Chemický priemysel sa momentálne veľmi aktívne snaží zabrániť prijatiu systému REACH v tej podobe, ktorá by skutočne efektívne chránila zdravie obyvateľov a životné prostredie. Snažia sa napríklad presadiť rôzne výnimky, snažia sa obmedziť počet chemikálií, ktorých by sa systém týkal z 30 000 na 17 000 a tiež sa snažia dokázať, tak ako nakoniec už mnohokrát predtým, že ich nový systém položí ekonomicky na lopatky. Sú to nezmysly a to potrvdila nielen Európska komisia ale aj nezávilý odborníci. Ku konfrontácii však zrejme dôjde čoskoro. Európsky parlament a Rada ministrov sa budú v najbližších mesiacoch touto problematikou zaoberať.

REACH - nová európska chemická politika je jedna vec, ale čo môžu pre zmenu k lepšiemu urobiť bežní ľudia?

Možností je skutočne mnoho. Environmentálne, zdravotnícke a spotrebiteľské organizácie vedú kampaň za efektívny REACH. Túto kampaň môže podporiť každý. Niekto ako aktívny dobrovoľník, niekto len podpisom, niekto finančne. Greenpeace v týchto dňoch napríklad vydal sériu pohľadníc adresovaných predsedovi vlády Dzurindovi. Žiadame aby Slovensko podporilo efektívny návrh zákona o novej európskej chemickej politike, ktorý by obsahoval princíp povinnej náhrady. Pohľadnicu je možné zaslať aj prostredníctvom internetu zo stránky www.greenpeace.sk.

» POŠLITE POHĽADNICU VLÁDE