Pralesy sú v nebezpečenstve! Kto je za ich ničenie zodpovedný? Ničenie lesa je najväčšia zmena na kontinentoch zapríčinená človekom a je rozoznateľná dokonca aj z vesmíru.
 

Pomalé odumieranie lesov zapríčinené znečisťovaním a klimatickými zmenami, ale hlavne masívne vyrubovanie, predstavujú pre pralesy veľkú hrozbu. Ešte nikdy v histórii nebolo celosvetovo vyklčovaných, vypálených, otrávených a spustošených toľko lesov, ako dnes.
 
Na svete sa nachádza ešte 13,5 miliónov km2 pralesov, ktoré ostali uchránené pred priemyselnými zásahmi. Zodpovedá to ploche väčšej ako Čína alebo dvakrát takej veľkej ako je Austrália. Ale v skutočnosti je to len 7% zemského povrchu – jedna pätina pôvodne zalesnených plôch. A ešte stále je každé dve sekundy zničená plocha lesa  veľkosti futbalového ihriska. 
 
Každý deň sú napadnuté nové časti pralesa. Zodpovedné sú predovšetkým priemyselne vyspelé krajiny: USA, Japonsko a európske krajiny na čele s Nemeckom. V týchto krajinách sa spotrebuje obrovské množstvo dreva, papiera a celulózy a nachádza sa tu veľa koncernov, ktoré sa nezastavia pred využitím posledných bohatstiev prírody vo svoj prospech. Dlhy, korupcia a nespravodlivé rozdelenie pozemkov v rozvojových krajinách tiež prispievajú k ničeniu pralesov, často však aj odkláňajú pozornosť od hlavného zodpovedného – drevárskeho priemyslu.
 
Stromy ako obete rozvojových programov
 
Pre tropické pralesy je najväčšia hrozba ťažba dreva. Neexistujú takmer žiadne štátne kontroly, kriminálne praktiky sú často pravidlom. Stromy sa transportujú do USA, Japonska alebo Európy a skončia v nábytku alebo preglejkách.
 
Ďalšie zalesnené plochy padajú za obeť ťažbe ropy alebo ťažbe všeobecne, stavbám priehrad a vypaľovaniu. Napr. brazílska vláda plánuje v rámci rozvojového programu Avanca Brasil stavbu infraštruktúry, ktorá by podľa jednej vedeckej štúdie už po 20 rokoch mala za následok kompletné odlesnenie 42% brazílskeho amazonského pralesa.
 
Krátky proces s prírodou
 
Nadnárodné koncerny ťažia už desiatky rokov ropu v Ekvádore bez toho, aby sa zaujímali o životné prostredie. Jedovaté chemikálie, vrtné kaly a ropa zamorujú prales nie len v okolí vrtov. Domorodí obyvatelia nemajú pri vydávaní povolení k ťažbe ropy alebo dreva právo vyjadriť sa, hoci práve oni cítia ako prví dramatické následky. Ich protesty ostávajú väčšinou bez odozvy.
 
S vyrubovaním lesa (z ktorého a s ktorým pôvodní obyvatelia celé storočia žili v harmónii) ubúdajú denne aj životné istoty obyvateľstva.
 
Kvôli holorubom mizne na severe prírodný raj. Najviac sú postihnuté lesy v USA, Kanade, Škandinávii a na Sibíri. Obrovská časť tam získaného dreva sa spotrebuje na výrobu celulózy a skončí ako papier. Veľké papierne ho predávajú vydavateľom časopisov, zásielkovým obchodom, reklamným agentúram a chemickému priemyslu. Tieto koncerny tým uspokoja stále rastúci dopyt po papieri na západnom trhu, pričom trh s recyklovaným papierom stagnuje. 
 
Nemecko je po USA a Japonsku tretí najväčší spotrebiteľ dreva na svete. V Európskej únii je drevo druhý najdôležitejší importný artikel po rope.