Greenpeace

Čo sú dioxíny?
Vedecká komunita považuje dioxíny za najjedovatejšie chemikálie, ktoré kedy človek vyprodukoval. Je ich asi 210 druhov. Vznikajú ako nepotrebné vedľajšie produkty priemyselných aktivít, kde sa pri spaľovaní používa chlór.

Priemyselné zdroje dioxínov:
- spaľovanie lekárskeho a komunálneho odpadu, kanalizačného a nebezpečného priemyselného odpadu
- výroba a spaľovanie plastov z PVC
- bielenie celulózy a papiera chlórom
- tavenie a čistenie kovov (najmä pri ich recyklácii, ak sa vyskytuje prímes PVC)

Dioxíny sa radia medzi tzv. perzistentné organické polutanty (POP). Sú to prevažne syntetické látky s veľmi vážnymi trvalými negatívnymi účinkami na divo žijúce druhy, ekosystémy a ľudské zdravie. Štúdie ukazujú, že hoci sa úroveň POP v niektorých oblastiach v poslednom čase znížila, predsa sa ich napr. v Baltskom mori stále nachádza veľmi veľa.

Od kolísky po hrob
Organizmy ľudí a zvierat všade na svete sú do menšej alebo väčšej miery znečistené dioxínmi. Dioxíny sú prítomné v krvi, v tukoch a v mlieku. U ľudí ich prítomnosť priamo závisí od prostredia, v ktorom žijú a od potravy. POP predstavujú dlhodobé ohrozenie zdravia človeka a celej prírody.

Prvé pôsobenie prebieha ešte v maternici pred narodením dieťaťa. Škodlivé účinky sa prenášajú krvou cez placentu na plod a neskôr sú prítomné aj v materskom mlieku. V týchto raných štádiách vývoja plodu sú účinky dioxínov osobitne nebezpečné, lebo negatívne ovplyvňujú vývoj všetkých orgánov, centrálnej nervovej sústavy, ako aj imunitného systému. V niektorých prípadoch môžu kojenci prijímať vyše 144-krát viac dioxínov, ako je povolená miera .
Neexistuje nijaké množstvo dioxínov, ktoré by bolo pre človeka „bezpečné“. Triliónové koncentrácie každodenne ohrozujú ľudské zdravie.

Podľa Medzinárodnej agentúry na výskum rakoviny (IARC) pri svetovej zdravotníckej organizácii a americkej EPA (Úrad na ochranu životného prostredia) sú dioxíny vysoko karcinogénne. Výskumy v júni 2000 preukázali, že u ľudí, ktorí jedia veľa mastného mäsa alebo rýb, je väčšia pravdepodobnosť ochorenia na rakovinu.

Dopady na zdravie – toxický vplyv dioxínov

Karcinogénnosť	Karcinogén 1. triedy podľa IARC (karcinogénny pre človeka)
Vplyv na imunitný systém	Zníženie bunkovej a humorálnej imunity, zvýšená náchylnosť na infekcie, autoimúnna reakcia
Vplyv na mužské pohlavné orgány	Pokles množstva spermií, atrofia semenníkov, zmenšenie genitálií, zženštené hormonálne odpovede, ženské prejavy v správaní
Vplyv na ženské pohlavné orgány	Znížená plodnosť, zvýšená potratovosť, disfunkcia vaječníkov, endometrióza
Vplyv na vývoj plodu	Poruchy pôrodu, zvýšená úmrtnosť plodov, poruchy vývoja CNS a následné poruchy, pozmenený sexuálny vývoj
Zmeny hormónov, receptorov a rastu	Patologické zmeny steroidných hormónov a receptorov (androgény, estrogény a glukokortikoidy), tyroidné hormóny, inzulín, melatonín, vitamín A, EGF plus receptor, TGF-a a TGF-b, IL-1b, c-Ras, c-ErbA

Prítomnosť dioxínov v potravinách.
Potraviny sú primárnym zdrojom prijímania dioxínov do tela, hlavne cez mastné mäso, tučné mlieko a ryby. V roku 2000 vydala EÚ správu , v ktorej zachytáva stupeň znečistenia jedla dioxínmi v jednotlivých krajinách. Spomedzi šiestich hlavných kategórií potravín najhoršie vyhodnotili ryby, ktoré vykazovali najvyššie percento znečistenia dioxínom.

Druh potraviny	Priemer (pg/g)	Rámec (pg/g)
Cereálie	0.019	0.010-0.02
Ovocie a zelenina	0.029	0.004-0.09
Mäso a mäsové produkty	0.525	0.130-3.8
Mlieko a mliečne produkty	0.882	0.260-3.57
Vajcia	1.19	0.460-7.32
Ryby a rybie produkty	9.80	0.125-225

Hoci sa v niektorých rybích vzorkách našlo menej dioxínov ako v mlieku, vajciach a mäse, celkový priemer prítomnosti dioxínov bol v rybách ďaleko najvyšší, dvoj- až trojnásobne.

Ryby z Baltského mora sú najviac kontaminované. Fínska a švédska vláda vydali varovné vyhlásenia obyvateľstvu o škodlivosti konzumácie rýb a rybích výrobkov hlavne na plod počas tehotenstva a dojčenia.

Švédsko odporúča ženám a dievčatám v plodnom veku zredukovať konzumáciu baltského lososa, pstruha a haringov na najviac raz do mesiaca. Odporúčaná dávka pre ostatné obyvateľstvo je najviac raz za týždeň. Aj fínska vláda vydala odporúčanie ohľadom zníženia konzumácie baltských haringov. Napriek hroziacemu nebezpečenstvu zatiaľ ostatné pobaltské štáty nepristúpili k podobným opatreniam.
U niektorých rybárskych rodín vo Švédsku, ktoré lovia a konzumujú ryby z Baltského mora, sa dokázal zvýšený výskyt rakoviny žalúdka a kože. Vzrástol aj výskyt rakoviny prsníka. Váha novorodencov narodených na východnom pobreží bola značne znížená v porovnaní s novorodencami komunít konzumujúcich ryby ulovené v menej znečistených vodách.

Medzinárodná legislatíva
Dioxíny patria medzi prvých 12 POP, ktoré sa majú eliminovať podľa Štokholmského dohovoru z mája 2001. Na to, aby priemysel úplne prestal produkovať dioxíny, sa musí zabrániť ich vzniku už priamo pri zdroji - pri výrobných procesoch. Keďže dioxíny vznikajú v dôsledku použitia chlóru a jeho derivátov, znamená to obmedzenie používania chlóru na priemyselné účely. Mechanizmy, ktoré sa používajú na kontrolu znečistenia, vývodov potrubí, filtrov čistiacich systémov a odpadových metód (spaľovanie), iba odďaľujú nevyhnutné riešenie problému znečistenia dioxínmi prenosom z jedného miesta na druhé, lebo ho napokon vypúšťajú do ovzdušia, vôd či pôdy. Samotné spaľovanie chlórového odpadu je zdrojom dioxínov, a preto by sa malo úplne zastaviť.
Ak sa má negatívny dopad dioxínov na celkovú populáciu podstatne znížiť, je potrebné ihneď začať s jeho elimináciou, pretože odstraňovanie toho, čo sa v životnom prostredí nachádza už teraz, bude trvať veľa rokov.

Ako je to na Slovensku?
Podobne ako vo svete, aj na Slovensku sú najväčšími producentmi dioxínov spaľovne odpadu a priemyselná výroba (celulózky používajúce chlór, chemický a hutnícky priemysel). Merania vo viacerých spaľovniach (Nitra, Košice, Bratislava) preukázali veľmi vysoké emisie, v niektorých prípadoch prekračujúce limit EÚ až 600-krát. Znečisťovanie vody a pôdy dioxínmi z priemyselnej výroby sa prakticky nesleduje, ale v tomto smere možno predpokladať rovnako nepriaznivý stav. Podobná situácia je aj pri kontaminácii potravín.
Slovensko je signatárom Štokholmského dohovoru a v súčasnosti prebieha proces ratifikácie. Je potrebné prijať kvalitný implementačný plán, ktorý zabezpečí maximálnu možnú elimináciu vzniku dioxínov.

Riešenie?
Slovensko potrebuje najprv zmapovať produkciu dioxínov, ako aj oblasti, ktoré by mohli byť nimi kontaminované. Súčasne treba prijať plán na elimináciu vzniku dioxínov.