Greenpeace

Novácke chemické závody, umiestnené na brehoch rieky Nitra 140 km severovýchodne od Bratislavy v Slovenskej republike, vyrábajú široký sortiment chemikálií a chemických výrobkov vrátane trichlóretylénu, suspenzného PVC a hotových stavebných výrobkov z PVC. Táto továreň sa stala notoricky známou ako zdroj početných prípadových štúdií zaoberajúcich sa výskytom rakoviny pečene u robotníkov vystavených monoméru vinylchloridu (VCM, základnej stavebnej jednotke PVC) v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia. V nedávnejšej minulosti boli tieto závody identifikované ako jeden z hlavných zdrojov znečistenia (“hotspots”) na Slovensku.

Greenpeace odoberal vzorky z okolia Nováckych chemických závodov vo februári 2002 s cieľom detailnejšie charakterizovať odpady produkované v Závodoch. Analýzy potvrdili vysoké hladiny toxickej ortuti (až do 112 μg/l) a organochlórových kontaminantov v kanáli, ktorý sa zdá byť hlavnou výpusťou odpadových vôd do rieky Nitra (na západnej strane závodov). Koncentrácie trichlóretylénu and tetrachlóretylénu tu boli mimoriadne vysoké (21-28 mg/l resp. 11-14 mg/l). Hodnoty VCM (1,9-2,5 mg/l) prekračovali povolené limity pre továrne vyrábajúce PVC v povodiach riek v oblasti OSPAR (severovýchodný Atlantik). V odpadových vodách a ich sedimentoch boli prítomné aj toxické perzistujúce chlórované benzény a chlórované butadiény.

Chlórované benzény a butadiény s vysokým stupňom chlorácie boli podozrivou súčasťou tuhého odpadu odobraného z otvorenej sedimentačnej nádrže na brehu rieky Nitra v blízkosti severozápadnej hranice závodu. Pri obsahu ortuti 197 mg/kg by táto skládka tuhého odpadu mohla predstavovať ďalší bodový zdroj nebezpečných chemikálií pre Nitru a širšie okolie. Skutočne sme bezprostredne pod touto sedimentačnou nádržou identifikovali druhú výpusť, ktorá bola menšia ako výpusť pochádzajúca priamo zo závodu na jeho západnom okraji. Vzorka odobratá z tejto výpuste obsahovala podobné spektrum kontaminantov, aj keď obsah ortuti a organochlórových zlúčenín tu bol nižší.

Chlórované dioxíny a furány, ktoré sú bežnou zložkou odpadov produkovaných priemyselnými zariadeniami na spracovanie chlóru a výrobu PVC, boli identifikované v sedimentoch pochádzajúcich ako z hlavného výpustného kanálu, tak aj v tuhom odpade zo sedimentačnej nádrže, aj keď ich koncentrácia bola pomerne nízka (15-18 ng/kg, častica na trilión, ppt).

Keď by sme naše zistenia mali zhrnúť, naše údaje potvrdzujú, že Novácke chemické závody ostávajú dôležitým bodovým zdrojom kontaminácie systému rieky Nitra ortuťou a toxickými organochlórovými zlúčeninami. Pri prchavosti mnohých organochlórových zlúčenín je pravdepodobné, že odpad z týchto výpustí je zdrojom znečistenia atmosféry týmito škodlivými látkami. Berúc do úvahy, že vznik a šírenie takýchto komplexných chlórovaných odpadov je nevyhnutným dôsledkom chemickej výroby založenej na chlóre, vrátane produkcie PVC, jediným spôsobom ako je možné vysporiadať sa s podobnými únikmi škodlivín je náhrada súčasných výrobných procesov a produktov alternatívami neobsahujúcimi chlór.

Aké dôsledky pre ľudské zdravie majú najvýznamnejšie kontaminanty?

Ortuť. U človeka ortuť ťažko poškodzuje pľúca a mozog, čo sa môže prejavovať slabosťou, zvýšenou únavou, poklesom hmotnosti, poruchami trávenia, depresiami či stratami pamäti. Môže sa objaviť trasenie začínajúce na očných viečkach, perách, jazyku a prstoch, ktoré môže neskôr postihnúť horné i dolné končatiny.

Vinylchlorid je mimoriadne nebezpečná látka. Pri zmiešaní so vzduchom môže byť výbušný a má široké spektrum toxických účinkov na ľudí aj zvieratá. Viac ako 20 rokov je známe. že spôsobuje rakovinu u ľudí. Americkou vládou bol v r. 1980 klasifikovaný ako látka so známym karcingénnym účinkom. Z rôznych druhov rakoviny bola u ľudí vystavených vinylchloridu v zamestnaní zistená najsilnejšia asociácia s angiosarkómom pečene. Iné štúdie ukázali zvýšený výskyt tumorov mozgu a nervového systému, pľúc a respiračného traktu, ako aj lymfatického/hematopoetického systému, aj keď tu dôkazy boli menej presvedčivé. Okrem toho existujú indikácie, že po expozícii vinylchloridu môžu vzniknúť nádory aj na iných miestach.

Chloroform bol Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny zaradený do Skupiny 2B ako potenciálny karcinogén pre ľudí. Výskumy na zvieratách ukázali, že hlavným cieľovým orgánom pre karcinogénny účinok chloroformu sú pečeň, obličky a/alebo črevo. Svetová zdravotnícka orgnizácia (WHO) vypočítala, že referenčná hodnota 200 μg/l zodpovedá zvýšeniu celoživotného rizika vzniku rakoviny o hodnotu 10-5.

Trichlóretén (trichlóretylén). Medzi ľudí s najvyššou expozíciou trichlóreténu patria osoby pracujúce pri odmasťovaní kovov. Hlavnou cestou expozície tu je inhalácia. Vdychovanie veľkých množstiev trichlóretylénu môže spôsobovať poruchy činnosti srdca, kómu, smrť. Vdychovanie tejto chemikálie počas dlhších období môže spôsobiť poškodenie nervovej sústavy, pľúc, obličiek a pečene. Inhalácia malých množstiev trichlóreténu počas kratších období môže spôsobovať bolesti hlavy, podráždenie pľúc, závrate, stratu koordinácie a poruchy koncentrácie. Vypitie väčších množstiev trichlóretylénu môže spôsobiť nevoľnosť, poškodenie pečene a obličiek, kŕče, poruchy činnosti srdca, kómu alebo smrť. Pitie menších množstiev trichlóretylénu po dlhšiu dobu môže spôsobiť poškodenie pečene a obličiek, zmeny v nervovej sústave, poruchy imunity a u tehotných žien poruchy vývinu plodu, aj keď rozsah niektorých z týchto účinkov nie je ešte objasnený. Krátkodobý kontakt pokožky s trichlóretylénom môže spôsobiť vyrážku.
Trichlóretén bol Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny klasifikovaný v Skupine 2A (pravdepodobne karcinogénny pre človeka) a úrady v USA ho pokladajú odôvodnene za humánny karcinogén. Z tohto hľadiska sú najdôležitejšie zistenia, že trichlóretén spôsobuje zvýšené riziko rakoviny pečene a žlčovodov a mierne zvýšenie rizika non-Hodgkinovho lymfómu. Podzemné vody kontaminované trichlóretylénom môžu v obmedzenej miere zvýšiť riziko non-Hodgkinovho lymfómu. U viacerých kmeňov myší bolo zistené, že trichlóretylén indukuje nádory pľúc a pečene. Táto chemikália je tiež miernym mutagénom u baktérií a kvasiniek.

Tetrachlóretén (tetrachlóretylén). Vystavenie veľmi vysokým koncentráciám tetrachlóreténu môže spôsobiť závrate, bolesti hlavy, ospalosť, stavy zmätenia, nevoľnosť, problémy s hovorom a chôdzou alebo bezvedomie. Dlhodobá a často opakovaná expozícia pokožky môže spôsobiť podráždenie, suchú pokožku a dermatitídu súvisiacu s odmastením. Tetrachlóretén je klasifikovaný Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny ako karcinogén Skupiny 2A (t.j. ako pravdepodobne karcinogénny pre človeka) a Ministerstvom zdravotníctva USA (US Department of Health and Human Services) je odôvodnene pokladaný za humánny karcinogén. Táto zlúčenina vyvoláva leukémiu u potkanov a zvyšuje riziko rakoviny nosohltanu, non-Hodgkinovho lymfómu a rakoviny krčka maternice. Bolo dokázané, že tetrachlóretén spôsobuje nádory pečene u myší a nádory obličiek u samcov potkana. Expozícia tetrachlóreténu v kontaminovanej pitnej vode bolo asociované so zvýšeným rizikom leukémie a rakoviny močového mechúra. Toto riziko bolo závislé od dávky.