Odpadové vody z chemickej továrne v Indii.  
|
Greenpeace zdokumentoval stovky prípadov, keď bohaté krajiny predávali, či presúvali problémy s toxickým odpadom do rozvojových krajín.
Namiesto čistých technológií sa často do rozvojových krajín dostáva toxický odpad, výrobky a technológie.
Takýto obchod je nielen nemorálny, ale ohrozuje aj životné prostredie a zdravie ľudí v týchto krajinách. Navyše zabraňuje rozvojovým krajinám v investíciách do ozajstných riešení, a v rozvoji budúcich trhov pre lepšie technológie a výrobky.
Najvážnejším príkladom takýchto praktík bol export toxického dopadu z bohatých do rozvojových krajín. Greenpeace sa podarilo dosiahnuť zákaz tohto toxického obchodu prostredníctvom Bazilejskej konvencie.
Konvencia vstúpila do platnosti v roku 1992, avšak bola veľmi slabá a nemohla účinne zabrániť obchodu s toxickým odpadom. V roku 1994 jedinečná koalícia rozvojových krajín a niektorých európskych krajín spolu s Greenpeace konsenzom presadila vylepšenie konvencie, ktoré je známe ako Bazilejský zákaz.
Tento sa stal právne záväzným v roku 1998 a zakázal vývoz odpadu do rozvojových krajín. Greenpeace sa v súčasnosti snaží:
- zabrániť vládam a firmám obchádzať tento zákaz praktikami ako je rozoberanie lodí v rozvojových krajinách;
- podporu čistej produkcie;
- zastavenie výroby a obchodu s toxickými látkami ako sú napríklad POP;
- zastavenie toxických technológií ako je napríklad spaľovanie odpadov. |
