Na prvý pohľad môže list papiera vyzerať neškodný, najmä ak ho porovnáme s herbicídmi, plastmi, alebo inými výrobkami chemického priemyslu, ktoré sú na trhu. Ale bližší pohľad na výrobu celulózy a papiera nám môže odhaliť niektoré nepríjemné skutočnosti – napríklad bielenie chlórom.
Chlór sa používa vo viacerých výrobných procesoch v priemysle, napríklad pri výrobe PVC. Výroba celulózy a papiera patrí nielen k najväčším spotrebiteľom chlóru, ale aj zdrojom toxických chlórorganických látok do životného prostredia, predovšetkým do vôd. Za rok spotrebuje priemysel milióny ton chlóru na bielenie celulózy. Na Slovensku už len jedna celulózka používa na bielenie elementárny chlór – Bukocel, a.s. Hencovce.
 

Čo je vlastne chlór?
 
Čistý chlór je žltý a ostro zapáchajúci plyn, ktorý sa v prírode nevyskytuje, ale je viazaný prevažne v soli a v tejto forme sa vyskytuje v horninách a oceánoch. Čistý chlór sa vyrába elektrolýzou soli.
 
Chlór je sám je extrémne reaktívny a preto pri bielení celulózy s ňou reaguje za vzniku tisícok nových chemických látok, ktoré sa označujú ako chlórorganické.
 
Doteraz bolo identifikovaných v odpadových vodách z celulózok, ktoré používajú bielenie chlórom viac ako 300 chlórorganických látok. Medzi nimi aj také nebezpečné látky ako dioxíny, furány, chlórované fenoly, kyseliny, benzény a mnohé ďalšie. Identifikovaných bolo len menej ako 10 percent zo všetkých chlórorganických látok v odpadových vodách. Väčšina zostáva pre vedu naďalej neprebádanými látkami, u ktorých nepoznáme ani ich zdravotné dôsledky.

 
Ohrozenie zdravia...
 
Mnoho chlórorganických látok je bioakumulatívnych, to znamená, že sa hromadia v živých organizmoch.

 
… ľudí...
 
Mnohé z týchto látok je tiež perzistentných, teda sa v prírode rozkladajú veľmi pomaly a preto sa postupom času hromadia v životnom prostredí. Chlórorganické látky sa ťažko rozpúšťajú vo vode, ale omnoho ľahšie v tuku. A keďže ľudia sú na vrchole potravného reťazca, sme vystavení najväčšiemu riziku. Chlórorganické a iné znečisťujúce látky sa najčastejšie akumulujú v tukovom tkanive, podkožnom tuku a vnútorných orgánoch.
 
Niektoré chlórorganické látky (napríklad dioxíny) spôsobujú rakovinu a potraty a deformácie u detí. Dokážu sa tiež prenášať z matky na dieťa cez placentu a prostredníctvom materského mlieka.

 
… a vodných ekosystémov.
 
Je množstvo vedeckých dôkazov o tom, že celulózky, ktoré používajú na bielenie elementárnych chlór poškodzujú ryby a vodné ekosystémy. Látky v odpadových vodách z takýchto celulózok – predovšetkým chlórorganické látky – boli priamo spojené s deformáciami, hormonálnymi zmenami a reprodukčnými problémami, poruchami pečene, poruchami bunkových funkcií, zmenami v zložení krvi, či poškodením kože u rýb a celkovými zmenami rybích populácií. Vypúšťanie chlórorganických látok tiež ohrozuje vodné rastliny, a tým aj celý vodný ekosystém. 
 
 
Riešenia
 
V súčasnosti existujú pre celulózky technológie, ktoré nielen úplne eliminujú chlór, ale aj minimalizujú vznik odpadových vôd. Ide o takzvané „totaly effluent free“ (TEF) technológie. Spracovaním a opätovnou  recykláciou vody v procese je možné výrazne zredukovať spotrebu vody a eliminovať toxické látky. Bezpečné a efektívne alternatívy sú teda dostupné. Odhady nákladov dokonca ukazujú, že stavba a prevádzka takejto celulózky s uzavretým cyklom by bola lacnejšia ako pri použití chlórovej bieliacej technológie.
 

Tu si môžete tento materiál stiahnuť vo formáte PDF.