Ubehol rok od akcie v Novákoch, ktorá preslávila boj proti uhliu na Slovensku. A to doslova po celom svete. Obrázok transparentu s nápisom Skončite dobu uhoľnú, ktorý sme v skupine dvanástich aktivistov rozvinuli na ťažobnej veži Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP), mohli vidieť státisíce ľudí nielen na Slovensku ale aj v zahraničí. Dôvodom bol fakt, že slovenská polícia a miestny súd v Prievidzi sa nás rozhodli držať vo väzbe. Najskôr v celách predbežného zadržania a neskôr aj vo väznici v Ilave.
Svoje vtedajšie pocity nebudem rozpisovať, môžete si ich prečítať v článku pre Denník Referendum. Naopak, rád by som zhodnotil, čo všetko sa za rok od akcie na Slovensku zmenilo. Po akcii som mal tú možnosť pracovať pre slovenskú pobočku Greenpeace ako vedúci uhoľnej a klimatickej kampane. Chcel by som, aby môj článok slúžil aj ako podpora pre nenásilné a odvážne priame akcie, ktoré majú potenciál zachrániť svet zažívajúci klimatickú krízu.
Slovensko od tejto akcie prešlo podstatnou premenou. Oficiálne sa hlási k tomu, že v roku 2023 skončí s ťažbou a spaľovaním uhlia. Rok 2023 sa začína objavovať vo vládnych materiáloch, s rovnakým cieľom slovenská vláda vstúpila do Powering Past Coal Alliance, čo je aliancia štátov končiacich s uhlím. Navyše pre baníkov z končiacich baní štát naplánoval niekoľko sociálnych programov, ktoré im pomôžu nájsť novú prácu.
OKrem toho sa Slovensko oficiálne pridalo k štátom s ambicióznejšími klimatickými cieľmi v rámci Európskej únie. Ako jediný štát Vyšehradskej štvorky podporuje uhlikovu neutralitu do roku 2050, rovnako ako prísnejšie ciele pre znižovanie emisií do roku 2030.
Stále je to málo, pretože Slovensko patrí k ôsmim štátom EÚ, kde emisie skleníkových plynov minulý rok narástli. Napriek tomu si rok od našej akcie kladieme kľúčovú otázku. Dosiahli by sme podobné pozitívne zmeny bez priamej akcie?
Je úplne jasné, že uhlie neskončilo na Slovensku iba zásluhou tejto akcie. Kauze nováckej dvanástky predchádzala poctivá práca lokálnych ľudí, viacerých environmentálnych organizácií aj niektorých politikov. Bez aktivít starostky obce Opatovce nad Nitrou Dany Melíškovej, primátorky Prievidze Kataríny Macháčkovej, prievidzskej environmentalistky z Priateľov Zeme Lenky Ilčíkovej, merania znečisťovania regiónu od Greenpeace, poslanca Karola Galeka ale aj mnohých iných by určite uhlie na Slovensku neskončilo.
Debatu o klíme na Slovensku naviac na Slovensku v tomto roku popohnal aj nástup nových hnutí, Fridays for Future, Znepokojených matiek, Extinction Rebellion, Bodu obratu alebo Nestrácajme čas. Napriek tomu si trúfam povedať, že naša akcia bola v celej kauze kľúčová a pomohla premeniť dynamiku debaty, ktorá sa o klimatických otázkach na Slovensku vedie. Výsledky podobných akcií sú často ťažko merateľné. Ich zmyslom je okrem konkrétneho poukázania na znečisťovateľov a cez priamu konfrontáciu aj vyvolanie debaty o kľúčových otázkach spoločnosti.
Naša akcia pred rokom vyvolala práve podobný typ debaty. Podarilo sa z konca uhlia urobiť politickú tému, ktorou sa aspoň na pár dní zaoberali špičky slovenskej politiky a verejného života. Podarilo sa nám zlomiť symbolickú moc uhoľnej firmy HBP, ktorá aj vďaka našej akcii pochopila, že uhliu v európe naozaj odzvonilo. Nehovoriac o tom, že sa nám vďaka celému nezmyselnému zadržiavaniu políciou a rozhodnutiami súdu zároveň podarilo poukázať na to, aký vplyv mávajú uhoľné firmy a ako vedia narúšať demokratické princípy štátu.
Tu vidíme, že podobné akcie májú ešte jeden cieľ. Dodávajú odvahu tým, ktorí majú strach z moci uhoľných firiem. Ukázali sme, že napriek všetkému sa týchto firiem na Slovensku netreba báť a že vzoprieť sa znečisťovateľom môže aj malá skupina ľudí. Z takých ľudí má fosílny priemysel strach. Odvážnych kreatívnych, nenásilných, ktorí sa neboja čeliť represii, pretože bojujú za podstatne vyšší cieľ – ochranu planéty v dobe klimatickej krízy. Bodaj by naša minuloročná skúsenosť, ako aj vývoj na Slovensku, slúžili ako pozitívny príklad pre všetkých, ktorí majú chrániť klímu. Bez vás v tomto boji nezvíťazíme!