Ako ľudstvo čelíme najväčšej environmentálnej výzve vo svojej histórii. Je ňou ekologická a klimatická kríza, ktorej dopady pociťujeme už dnes v podobe extrémnych teplôt, ničivých záplav, požiarov alebo neúrody. Tie sa stávajú každoročnou realitou a vieme, že sa budú zhoršovať. 

Už viac ako 30 rokov od prvých zmienok o klimatickej zmene zlyhávame a nechránime prírodu ani zdravie ľudí. Nádej na udržateľnú budúcnosť však stále existuje. Je ale potrebné konať hneď teraz. Dostali sme sa do situácie, ktorá vyžaduje zapojenie a zmenu fungovania celej spoločnosti. Dosiahnuť ju môžeme prostredníctvom kombinácie ambicióznych politík, technologických inovácií a komunitných iniciatív. Práve ambiciózne ciele podporené našim politickým zastúpením môžu naštartovať potrebnú zmenu na Slovensku aj vo svete. Ak to s ochranou klímy myslí budúca vláda vážne, bude sa musieť prihlásiť k plánom, ktoré vychádzajú z aktuálnych vedeckých výskumov.

Budú mať kandidujúci politici a političky odvahu splniť tri najdôležitejšie ciele, ktoré považujeme za základ stratégie boja s klimatickou krízou?

Cieľ č. 1: Podpora zníženia emisií EÚ minimálne o 65 percent do roku 2030

Európska Únia sa v Parížskej klimatickej dohode spolu s ďalšími 194 štátmi zaviazala udržať rast globálnej teploty na 1,5 stupňoch celzia. Podľa analýzy CAN Europe je pre dodržanie tohto záväzku nevyhnutné znížiť emisie o minimálne 65 percent do roku 2030. Dodnes sa globálna teplota v porovnaní s predindustriálnou dobou zvýšila približne o 1,2 stupňa celzia. Účinky tohto oteplenia sú viditeľné vo zvyšujúcom sa výskyte extrémnych teplôt, záplav, suchom postihnutých oblastí a masívnom úbytku biodiverzity na celej planéte.

Aktuálny cieľ na rok 2030 je 40 percent. To nás vedie k otepleniu o približne 3 stupne, čo v celosvetovom kontexte znamená podľa vedcov úplný environmentálny kolaps. Európska komisia navrhuje znížiť emisie o 50-55 percent. To však nestačí ani na zastavenie rastu pri 2 stupňoch celzia. Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy (IPCC) skúmal dopady oteplenia a jasne hovorí, že prekročenie hranice 1,5 stupňa výrazne zvýši riziko nezvratných zmien a ničivých dopadov klimatickej krízy. Čím dlhšie budeme čakať s nevyhnutnými zmenami v našej ekonomike, tým budú náročnejšie a finančne nákladnejšie.

Z minuloročnej štúdie OSN vieme, že ak by sme zaviedli seriózne opatrenia už v roku 2010, tempo znižovania emisií mohlo byť 3,3 percent ročne. Nevôľa politikov a korporácií riešiť tieto problémy a aktívne marenie snáh zo strany fosílneho priemyslu, každým rokom zmenšuje náš uhlíkový rozpočet. Tá istá štúdia vypočítala, že v súčasnosti na to, aby sme neprekročili limit 1,5 stupňa, budeme musieť nastaviť tempo znižovania emisií na 7,6 percent. To znamená až 68 percentné zníženie do 2030. Príroda s nami jednoducho nebude vyjednávať.

Cieľ č. 2: Vypracovať plán, ktorý zabezpečí dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2040

Slovensko nemá v súčasnosti žiadnu stratégiu, ktorá by nás viedla k uhlíkovej neutralite. Národný plán znižovania emisií založený na stratégii, ktorá je v čase písania tohto textu vo vyhodnocovacej fáze, počíta len s 80 percentným znížením emisií do roku 2050. Aktualizácia dokumentu je naplánovaná až o 5 rokov aj napriek tomu, že sme sa k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050 zaviazali

Z analýzy CAN Europe, ktorá spracováva dáta zo špeciálnej správy IPCC, vyplýva, že na zastavenie otepľovania planéty čo najbližšie k hranici 1,5 stupňa celzia musíme byť uhlíkovo neutrálni už v roku 2040. Budúca vláda bude musieť pripraviť úplne novú stratégiu, ktorá bude v súlade s vedeckými odporúčaniami. Jedine tak sa môžeme vyhnúť najhorším dopadom klimatickej krízy a zabezpečiť udržateľnú budúcnosť.

Cieľ č. 3: Záväzok začať s transformáciou slovenskej energetiky s cieľom dosiahnuť 100 percent energie z obnoviteľných zdrojov energie do roku 2050

Základným predpokladom úspešnosti tohto záväzku je výrazné zníženie spotreby energie. To budeme musieť dosiahnuť postupnou obnovou a znižovaním energetickej náročnosti budov, transformáciou priemyslu a v neposlednom rade zmenou spôsobu nášho života. Výsledná spotreba energie musí byť pokrytá obnoviteľnými zdrojmi energie. Slovensko má aj v tejto oblasti obrovské rezervy a nevyužitý potenciál. Podiel obnoviteľných zdrojov na koncovej spotrebe energií má na Slovensku dokonca klesajúcu tendenciu. To podkopáva snahu celej EÚ a oberá ľudí o čistejšiu a trvalo udržateľnú budúcnosť.

Preto je potrebné, aby budúca slovenská vláda zastavila všetky investície do infraštruktúry závislej na fosílnych palivách a podporila vznik decentralizovaných a komunitou spravovaných obnoviteľných zdrojov energie. Že je to možné, dokazuje najnovšia štúdia Stanfordskej univerzity, podľa ktorej môže 139 štátov, vrátane Slovenska, prejsť do roku 2050 na energiu čisto z obnoviteľných zdrojov. 

Boj za klimatickú spravodlivosť

Samozrejme, samotné určenie cieľov nestačí. Na ich pozadí musíme už teraz začať uskutočňovať reálne kroky a opatrenia. Musíme zabezpečiť postupný útlm osobnej automobilovej prepravy a podporu bez-emisnej verejnej infraštruktúry, prechod na ekologické formy poľnohospodárstva a výrazné zníženie živočíšnej výroby, vyššie tempo obnovy budov, boj s energetickou chudobou a mnoho ďalších.

Zmeny sa musia udiať vo všetkých sférach produkcie a spotreby, ale aj v oblasti výchovy a starostlivosti. Každá z týchto oblastí a mnohé ďalšie musia, čo najskôr prejsť transformáciou, ktorá zohľadňuje stav klimatickej krízy a tiež potreby obyvateľstva. Je dôležité, aby sme vedeli o akú spoločnosť vlastne chceme bojovať. Práve sociálna spravodlivosť musí byť neoddeliteľnou súčasťou adaptácie na klimatické zmeny. Máme jedinečnú šancu prehodnotiť náš vzťah k prírode a zároveň prebudovať našu spoločnosť na nových základoch slobody a rovnosti všetkých ľudí. 

Ak budeme zmenu klímy naďalej ignorovať a neprispôsobíme naše konanie odporúčaniam vedeckej komunity, vydáme sa cestou environmentálneho kolapsu. Na zastavenie globálneho otepľovania a zmiernenie dopadov klimatickej krízy máme len veľmi málo času a musíme konať teraz. 1,5 stupňa celzia je hranica, ktorú nesmieme prekročiť. To sa nám podarí len ak podporíme zníženie emisií o 65 percent do 2030, prejdeme k uhlíkovej neutralite najneskôr v roku 2040 a zabezpečíme 100 percent energií z obnoviteľných zdrojov do roku 2050.

Tak, ako pri každej veľkej výzve, ktorej ľudstvo vo svojej histórii čelilo, naša snaha sa nezaobíde bez ambicióznych cieľov. V boji s klimatickou krízou tieto ciele nastavil vedecký výskum. Bez politickej podpory pre ich dôslednú implementáciu z nich však ostanú len odporúčania.  Musíme sa chopiť tejto príležitosti a nasmerovať Slovensko k udržateľnej a spravodlivej budúcnosti.