V dnešnom svete, kde sú Spojene štáty a Čína zamerané na svoje obchodné vojny a Donald Trump odstupuje od Parížskej klimatickej dohody, má Európa najlepšiu príležitosť, aby tlačila na skutočný posun v oblasti ochrany klímy. Európska únia patrí s USA a Čínou medzi tri najsilnejšie ekonomické veľmoci sveta. Historicky zodpovedáme za 22 % emisií skleníkových plynov. Nesieme teda veľkú zodpovednosť za to, že prispejeme k riešeniu klimatickej krízy.
Svoju silu sme už ukázali v uliciach naprieč celou Európou. Potrebujeme však, aby rovnako razantne začala jednať vláda aj politické reprezentácie.
Ak sa nám to podarí, Európsky klimatický zákon a Európska zelená dohoda by sa mohli stať vynikajúcim nástrojom k riešeniu klimatický problémov.
Nesmie ale ísť o bezzubé opatrenia. Klimatický zákon je k ničomu pokiaľ sa nestanovia dostatočné ciele, čo sa týka emisií.
Čo nesedí?
Predsedkyňa Európskej komisie Ursula von der Leyen uviedla, že reakcia na klimatickú a ekologickú krízu je najpálčivejším problémom, ktorému EÚ čelí. Sľúbila, že Komisia predstaví Európsku zelenú dohodu behom prvých dní pôsobenia a jej jadrom bude nový Klimatický zákon. Jeho podoba bola predstavená v stredu 4. marca.
V texte Klimatického zákona je uvedené, že Zelená dohoda vytyčuje pre EÚ „novú stratégiu rastu“, ale Európska agentúra pre životné prostredie (EEA) upozorňuje, že „Eúropa nedosiahne svoju víziu udržateľnosti a spokojného nažívania v súlade s možnosťami planéty, pokiaľ bude nadaľej presadzovať ekonomický rast a pokúšať sa zvládať jeho environmentálne a sociálne dopady.“
Klimatický zákon aj Eúropská zelená dohoda v širšom zmysle zlyhávajú v riešení a rozpoznaní zásadnej príčiny klimatickej krízy, biodiverzity a nerovnosti: tú predstavuje ekonomický systém postavený na nekonečnom raste a maximálnom vyťažení zdrojov bez ohľadu na ich udržateľnosť.
Európská únia má na oveľa viac. Klimatický zákon sa zameriava na dosiahnutie čistých nulových emisií do roku 2050. To je, ale príliš neskoro. Vedľa tohoto cieľa potrebujeme aj ambiciózny cieľ zníženia emisií pred rokom 2030. Niektoré európske vlády už podporujú zníženie emisií o 55% do roku 2030 (oproti hodnotám z roku 1990). Ale ani to nestačí, pretože naďalej hrozí oteplenie o viac ako 2 ° Celsia. Dve vlády – dánska a fínska – už prijali národné ciele, ktoré by umožnili udržať oteplenie pod 1,5 °C. Potrebujeme záväzok EÚ ku zníženiu emisií do roku 2030 aspoň o 65 %. Tento záväzok sa musí dostať na stôl s dostatočným predstihom pred Klimatickým summitom OSN, ktorý sa uskutoční v novembri v Glasgowe. Inak riskujeme ohrozenie celej Parížskej dohody.
Okrem toho nedáva zmysel, aby sme stanovovali ciele a súčasne dávali dotácie tým, ktorí ničia klímu. Klimatický zákon má v súčasnej podobe tieto nedokonalosti:
- Neobsahuje plány na ukončenie dotácií pre fosílne palivá a ďalšie obory, ktoré ničia klímu ako napr. letecká doprava, letiská a priemyslové poľnohospodárstvo.
- Nerieši otázky politického vplyvu a greenwashingu fosílneho priemyslu. Na čo napríklad v Českej republike trefne poukazuje kauza Greenpiss.
- Nezohladňuje čím ďalej väčší podiel živočíšnej výroby na produkcii skleníkových plynov v EÚ, ktorý sa už teraz pohybuje v rozsahu 12-17 %.
- Nepovedie k ukončeniu výroby nových benzínových a dieselových áut. Greenpeace sa domnieva, že k tomu má prísť do roku 2028 a zákon by mal podporiť opatrenia, ktoré povedú k rychlejšej náhrade automobilovej a leteckej dopravy ekologickejšími alternatívami ako je pešia a cyklistická doprava, železnice či verejná doprava.
Ďalšou záležitosťou sú financie. Navrhnutý je plán udržateľných investícií vo výške bilióna eur, ktorý má pomôcť zmene v ústrety prívetivejšiemu svetu. Avšak think tank Bruegel upozorňuje, že je to trikrát menej, ako by bolo treba, a že väčšina týchto peňazí už je súčasťou rozpočtu EÚ alebo pochádza zo súkromného sektoru. Plán navyše obsahuje veľmi málo podmienok, takže by mohol viesť k poskytovaniu dotácií fosílnym a jadrovým projektom alebo krajinám, ktoré sa ešte nezaviazali k ukončeniu uhlia do roku 2030 a ukončeniu fosílnych palív do roku 2040. Iba 7,5 miliardy z celkovej čiastky výslovne vylučuje subvencie pre fosílne palivá.
Kto o tom rozhoduje?
Všetko to možno znie, ako keby o Klimatickom zákone, cieľoch na znižovanie emisií a Zelenej dohode pre Európu rozhodovali iba byrokrati v bruselských vežiach, ktoré vídame v televíznych správach. Opak je pravdou. Rozhodovanie sa odohráva oveľa bližšie: v našich hlavných mestách.
Európska komisia prichádza s návrhmi, o ktorých diskutuje Európsky parlament a snáď ich aj vylepší. Najväčší vplyv na konečné rozhodnutie má Európska rada – a tú netvorí nikto iný ako hlavy štátov alebo premiéri jednotlivých členských krajín.
Čo môžeme urobiť?
Tým sa celá európska klimatická politika približuje k nám. Aby nastala zmena, musíme tlačiť na premiérov a prezidentov takým spôsobom, aký si sami zvolíme.
Čo môžete urobiť na Slovensku?
- Pridať sa ku Greenpeace Slovensko ako dobrovoľník a vyzývať spoločne politikov k zodpovednému správaniu sa a rýchlejším krokom k ochrane klímy.
- Zapojiť sa do klimatických štrajkov a akcií.
- Osloviť politikov a političky: napíšte im e-mail, zavolajte do kancelárie, označte ich na Instagrame alebo im píšte priamo na Facebook stránky.
Poďme do toho spoločne. Všetci od Lisabonu po Helsinky, od Bruselu po Sofiu.
Pokiaľ nebudeme konať my, nikto iný to za nás neurobí.