V mnohých oblastiach sveta sa opäť začalo obávané obdobie – čas požiarov. Predtým bežné požiare sú však z roka na rok dlhšie a intenzívnejšie. Nárast teplôt vyvolaný klimatickou krízou vysušuje lesy a iné miesta v krajine a tým zvyšuje riziko vzniku požiarov. 

Okrem katastrofických následkov, ktoré majú požiare na našu planétu ako celok, dochádza k vážnym dopadom aj na osobnej úrovni. Ľudia prichádzajú o život, domov, majetok či živobytie. Divočina je likvidovaná, rúbu sa lesy a pralesy, na ktorých závisia životy nás všetkých. Tento rok sa navyše k problémom pridáva aj nebezpečenstvo v podobe ochorenia COVID-19 a ľudia tak pri silnejších požiaroch a znečistení ovzdušia budú čeliť ešte závažnejším zdravotným rizikám.

Podobne, ako v uplynulých rokoch aj tohtoročné požiare sú spôsobené rôznymi príčinami. V Brazílii k požiarom nedochádza náhodou. Zámerne ich zakladajú farmári a špekulanti s pôdou, ktorí sa snažia rozširovať oblasti využívané na chov dobytka a poľnohospodársku veľkovýrobu. Táto prax sa ešte zhoršuje ruka v ruke s Bolsonarovou antiekologickou agendou. Najväčšiemu nebezpečenstvu je vystavené domorodé obyvateľstvo, pretože požiare ohrozujú ich domovy, spôsob obživy aj zdravie.

Požiar v rezervácii Jaci-Paraná v Porto Velho v brazílskom štáte Rondonia. Mesiac po vydaní prezidentského výnosu, ktorým bolo zakázané vypaľovanie v Amazónii a Pantanale preletelo Greenpeace nad štátmi Amazonas a Rondonia, aby overilo, ako účinné toto opatrenie bolo. © Christian Braga / Greenpeace
Požiar v rezervácii Jaci-Paraná v Porto Velho v brazílskom štáte Rondonia. Mesiac po vydaní prezidentského výnosu, ktorým bolo zakázané vypaľovanie v Amazónii a Pantanale preletelo Greenpeace nad štátmi Amazonas a Rondonia, aby overilo, ako účinné toto opatrenie bolo. © Christian Braga / Greepeace

Horí aj v delte argentínskej rieky Paraná a v ohrození sa tak ocitá nepostrádateľný ekosystém, ktorý je domovom stoviek druhov rastlín a živočíchov a pomáha regulovať klímu. Podobne, ako v Brazílii aj tu sú požiare prevažne spôsobené farmármi, ktorí sa zbavujú lesov, aby získali poľnohospodárske pozemky. Tieto požiare sú však ešte horšie kvôli najväčšiemu suchu za posledných 70 rokov a nedostatku zrážok. Oheň zúri aj v argentínskej provincii Cordoba, kde ohrozuje obydlia a ľudia musia byť evakuovaní. Aj tam ide o úmyselné požiare motivované ekonomickými záujmami poľnohospodárskeho a realitného biznisu. Spolu so suchom spôsobujú nezvratné škody.

Požiare sa rozhoreli aj v delte rieky Paraná v Argentíne. © Sebastian Suarez Meccia / Greenpeace
Požiare sa rozhoreli aj v delte rieky Paraná v Argentíne. © Sebastian Suarez Meccia / Greenpeace

V plameňoch je aj americký štát Kalifornia, kde je dlhodobo najhoršia kvalita ovzdušia a teraz navyše musia byť evakuované stovky tisíc ľudí.

Táto vlna nekontrolovaných požiarov spôsobená bleskami v krajine vysušenej rekordnými horúčavami sa vyznačuje rozsahom, ktorý ju radí k najväčším v histórii štátu. Dym z ohňa sa šíri ďalej po západnom pobreží USA a nad Tichým oceánom.

V roku 2020 sa kalifornské požiare zhoršili. Prelínajú sa s ďalšími krízovými situáciami a v začarovanom kruhu zhoršujú jedna druhú.

  •  Zmena klímy zhoršuje podmienky, kvôli ktorým majú požiare ešte katastrofickejšie dôsledky. Teplejšie a suchšie počasie predlžuje obdobie požiarov a podporuje šírenie plameňov.
  •  Kaliforniu naďalej sužuje aj pandémia COVID-19. Požiare zhoršujú kvalitu ovzdušia a ešte viac ohrozujú tie skupiny obyvateľstva, ktoré majú vyššie riziko nákazy – najmä pôvodných amerických obyvateľov a komunity tmavej pleti. Pandémia zároveň komplikuje plány protipožiarnych zásahov a evakuáciu ľudí v ohrození.
Požiar Lake Fire pohlcuje kroviny a lesný porast v oblasti Lake Hughes v Kalifornii (12. augusta 2020). Počas niekoľkých prvých hodín zachvátil územie o rozlohe cez 10.000 akrov a zničil niekoľko domovov a priľahlých budov v oblasti Pine Canyon. © David McNew /Greenpeace
Horiaci dom v Pine Canyon počas požiaru Lake Fire v kalifornskej oblasti Lake Hughes (12. augusta 2020). Počas niekoľkých prvých hodín požiar zachvátil územie o rozlohe cez 10.000 akrov a zničil niekoľko domovov a priľahlých budov v oblasti Pine Canyon. © David McNew / Greenpeace

Na Sibíri došlo v lete k vlnám extrémnych horúčav. Kvôli topiacemu sa permafrostu sa šírili ropné škvrny a súbežne zúrili lesné požiare. Podľa satelitných monitorovacích údajov zasiahli požiare v Rusku od začiatku roka 2020 plochu o rozlohe vyše 22 miliónov hektárov. Viac ako 14 miliónov hektárov z tohto územia tvoria lesy. Väčšina z nich ani nebola hasená. Ruské úrady majú zákonom danú možnosť nezasahovať, ak hospodárske škody nie sú väčšie ako prostriedky vynaložené na boj s ohňom.

Greenpeace Rusko dokumentuje lesné požiare v Krasnojarskom regióne na Sibíri. Ide o jasný dôkaz klimatickej krízy: krajina na severe sa mení na zem horúčav a ohňa. © Julia Petrenko / Greenpeace
Greenpeace Rusko dokumentuje lesné požiare v Krasnojarskom regióne na Sibíri. Ide o jasný dôkaz klimatickej krízy: krajina na severe sa mení na zem horúčav a ohňa. © Julia Petrenko / Greenpeace

Vo všetkých týchto krajinách je nutné preukázať odvahu a postaviť sa za ochranu lesov a miestneho obyvateľstva. A predovšetkým musíme spolupracovať celosvetovo a hľadať riešenie k ukončeniu klimatickej krízy.

Na záver niekoľko tweetov z USA, ktoré dokumentujú požiare na západnom pobreží. A rovnako tak v Austrálii na prelomu roku platí, že za rozsah požiarov je jednoznačne zodpovedná klimatická zmena. Požiare sú prirodzenou súčasťou miestneho ekosystému, ale za obrovský rozsah a silu požiarov, ktoré prakticky nemajú obdobu môžeme pripísať klimatickej zmene.

Čo robiť pre riešenie klimatickej krízy?

Riešenie je vo svojej podstate veľmi jednoduché – potrebujeme prestať spaľovať fosílne palivá a začať sa o našu Zem starať, nie ju ničiť. A svoj podiel na ochrane klímy musíme začať uplatňovať aj my na Slovensku. Slovenská vláda má prostriedky ako začať transformovať ekonomiku a investovať do zelených riešení, stačí len chcieť. 

Autorka: Rebecca Field