Čo je klimatická zmena? Kríza, ktorej sme už dnes svedkami.

Klíma sa menila, mení a meniť bude. Čo sa, ale deje teraz? Po prvýkrát v histórii planéty človek mení klímu na globálnej úrovni a z dlhodobého hľadiska ohrozuje vlastný život, ako aj životy ostatných druhov na planéte. A na rozdiel od predchádzajúcich zmien, táto zmena je bezprecedentne rýchla.

Súčasná klimatická kríza vznikla kvôli zmene chemického zloženia atmosféry, ktorú spôsobuje človek spaľovaním fosílnych palív.

Čo to presne znamená?

Naša civilizácia je závislá na fosílnych palivách: rope, uhlí a plyne. Energiu z fosílnych palív uvoľňujeme spaľovaním, pri ktorom okrem energie (tepla) vzniká predovšetkým vodná para a oxid uhličitý. A je to práve skleníkový plyn CO2 (oxid uhličitý), ktorý je medzi skleníkovými plynmi najdôležitejším hýbateľom súčasnej klimatickej zmeny. Spaľovaním fosílnych palív sa do atmosféry dostáva fosílny uhlík, ktorý bol milióny rokov uložený v podzemí a tým sa narušuje rovnováha uhlíkového cyklu a narastajú koncentrácie CO2 v atmosfére. Od začiatku priemyselnej revolúcie (spaľovanie fosílnych palív v priemyselnom meradle), teda za posledných zhruba 150 rokov sme jeho koncentráciu dokázali zvýšiť z cca 280 ppm na súčasných 414 ppm (ppm = častica na jeden milión). Teda zhruba o 40 %.

Prečo je dôležité, že je CO2 skleníkový plyn?

Skleníkové plyny zachytávajú časť tepla, ktorému nedovolia svoju energiu vyžiariť do vesmíru. Teplo sa zachytí a ohreje zemskú atmosféru. Skleníkové plyny sú kľúčové pre udržanie života na Zemi, bez nich by bola teplota asi o 33 °C nižšia ako v súčasnosti. Najdôležitejším zo skleníkových plynov je vodná para. Napriek tomu, že má najsilnejší skleníkový efekt, pre klimatickú zmenu je, ale zásadné množstvo CO2 v atmosfére.  Prečo je tomu tak? Dôvodov je hneď niekoľko: 

1. Vplyv vodnej pary v atmosfére je veľmi krátky. V priemere každá vyparená molekula vody spadne na zem za deväť dní vo forme zrážok. Nemôže sa teda podieľať na dlhodobom raste globálnej priemernej teploty.

2. Množstvo vodných pár v atmosfére je definované teplotou. Vyššia teplota znamená vyšší výpar a viac vodnej pary. Vodná para je tak pozitívnou spätnou väzbou prepojená s koncentráciami ďalších skleníkových plynov (predovšetkým CO2). Ak ohrejeme atmosféru zvýšením koncentrácie CO2, zvýši sa výpar vody, čo vedie k ďalšiemu nárastu teplôt.

3. CO2 nie je síce „najsilnejší“ skleníkový plyn, ale má najväčšiu koncentráciu. Napríklad metán (CH4) sa meria na úrovni ppb (particles per billion – 1 × 10⁻⁹ ), CO2 sa meria na úrovni ppm (particles per milion – 2 × 10⁻⁶)

4. Priemerná doba, po ktorú jedna molekula CO2 zostáva v atmosfére je 20-200 rokov. V porovnaní s vodnou parou sa jedná o veľmi dlhú periódu.

Prečo hovoríme o klimatickej kríze?

To, čoho sme dnes svedkami nie je prvá klimatická zmena, ktorú náš druh prežíva. Táto zmena je, ale pre našu prírodu a ľudskú spoločnosť na rozdiel od tých predchádzajúcich veľmi rýchla. Veľkosť zmeny a jej rýchlosť prakticky znemožňujú prirodzenú adaptáciu rastlín a živočíchov. Čo je ešte sťažené naším využívaním prírodných zdrojov a krajiny.

A pre súčasných 7 miliárd ľudí predstavuje riziko na niekoľkých úrovniach. Niekoľko tisíc rokov stabilné počasie, na ktorom sme postavili naše poľnohospodárstvo, sa začína meniť, vyššia teplota atmosféry prináša viac extrémneho počasia, čo znamená jediné – nestabilitu výnosov rastlín, na ktorých sme závislí. A zmena distribúcie vodných zrážok je samozrejme spojená s rizikom nedostatku vody.

Otepľovanie oceánov prináša dvíhanie morskej hladiny, ktoré, ak bude pokračovať, zasolí poľnohospodársku pôdu a vyženie obyvateľov pobreží do vnútrozemia. Nehovoriac o negatívnom vplyve klimatickej zmeny na environmentálnu stabilitu oceánov. Zvýšenie teploty a zníženie pH oceánov v dôsledku vyššej koncentrácie CO2 v atmosfére už zničilo veľkú časť koralových útesov, na ktorých je potravinovo závislá časť ľudskej populácie.

Dôsledky klimatickej zmeny sa dotýkajú všetkých oblastí ľudskej činnosti a omnoho negatívnejšie vplývajú na chudobných ľudí a chudobné krajiny, ktoré nemajú prostriedky sa prispôsobiť. Pritom len 1 % najbohatších je svojím životným štýlom zodpovedných za viac ako dvojnásobok emisií skleníkových plynov ako najchudobnejších 50 % svetovej populácie. Uvedený výpočet je len drobným nahliadnutím do komplexných dopadov zvyšujúcej sa globálnej priemernej teploty na našu planétu. A práve preto hovoríme o klimatickej kríze.

Môžeme s tým niečo robiť?

Niektorým dopadom klimatickej krízy sa už nevyhneme. Globálna priemerná teplota už vzrástla o viac ako o 1°C. Vlak klimatickej zmeny sme už dali do pohybu. Nedokážeme ho zastaviť za mesiac, ani za rok. Čo napriek tomu dokážeme, je rozbehnutý vlak spomaliť, jeho trasu odkloniť od tých najhorších predikcií vývoja a vrátiť ho späť tam, kam patrí.

K Parížskej zmluve sa prihlásilo 195 krajín sveta. Súhlasili, že celosvetové emisie skleníkových plynov musia najneskôr v roku 2020 prestať stúpať a čo najrýchlejšie klesnúť až na nulu v druhej polovici storočia.

Jedným z najefektívnejších riešení je zbaviť sa našej závislosti na fosílnych palivách. Fínsko vyhlásilo, že chce byť klimaticky neutrálne v roku 2035, celá EU debatuje o roku 2050.

Na účinnú transformáciu nášho energetického systému je potrebné začať od každého z nás, musíme ale začať spoločne. My sami, naši susedia, naše firmy, naši politici a naše štáty. Musíme začať pracovať ihneď, pretože čas sa kráti.

Podľa prepočtov dát z Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a vychádzajúc z historickej zodpovednosti Európy za veľký podiel emisií skleníkových plynov je na zastavenie rastu priemernej globálnej teploty na 1,5 C potrebné, aby celá EÚ bola uhlíkovo neutrálna už v roku 2040. Máme na to technológie, vedecké kapacity a takisto milióny ľudí, ktorí požadujú klimatickú spravodlivosť pre všetkých nás, prírodu a takisto budúce generácie. Aby sa nám to podarilo, potrebujeme okrem ambicióznych klimatických politík už konečne zlomiť moc fosílneho biznisu a jeho politických podporovateľov. Práve honba fosílnych korporácii za ziskom stála pri zrode klimatickej krízy a už viac ako 40 rokov bráni účinnej transformácii energetického systému. 

Stále máme čas na to, aby sme včas zastavili klimatickú krízu a odvrátili jej najhoršie dopady. Musíme však konať spoločne a prinútiť tých, ktorí na nej profitujú k zodpovednosti.

Je najvyšší čas na radikálnu zmenu.