Všetky tvrdenia, že klimatická zmena neexistuje či, že ju nespôsobuje človek, už boli niekoľkokrát vyvrátené. V spolupráci s vedcom Janem Hollanem  z Ústavu výskumu globálnej zmeny pripravil Greenpeace ČR prehľad najčastejších mýtov, ktoré sa týkajú klímy a klimatickej zmeny.

 © Mitja  Kobal / Greenpeace
Dopady klimatickej zmeny sú všade okolo nás. © Mitja Kobal / Greenpeace

„Čo nám historické zmeny klímy hovoria o globálnom otepľovaní?”

Prirodzené zmeny v minulosti dokazujú, že zemská klíma je voči nerovnováhe v tokoch energie citlivá. Keď planéta absorbuje energiu, teploty sa zvýšia. V súčasnosti vyvoláva oxid uhličitý energetickú nerovnováhu tým, že posilňuje skleníkový efekt. Historické výkyvy vlastne poskytujú dôkazy ohľadom toho, že klíma na zmeny v hladine oxidu uhličitého silne reaguje.

„Slnečná aktivita a klíma: Je globálne otepľovanie spôsobené Slnkom?”

Behom posledných 35 rokov globálneho otepľovania vykazuje slnečná aktivita trend mierneho ochaldzovania. Globálna klíma a pôsobenie Slnka idú po opačných dráhach.

„Môžu sa živočíchy a rastliny prispôsobiť globálnemu otepľovaniu?”

Veľké množstvo prípadov globálneho vyhynutia v minulosti je pevne spojené s globálnymi zmenami klímy. Pretože súčasná zmena klímy je tak prudká, typický spôsob adaptácie druhu (napríklad migrácia) vo väčšine prípadov jednoducho nie je možný. Globálna zmena je proste príliš všadeprítomná a nastáva príliš rýchlo.

„Ako citlivá je naša klíma?”

Niektorí “skeptici” popierajúci globálne otepľovanie tvrdia, že citlivosť zemskej klímy je tak nízka, zme zdvojnásobenie atmosférického CO2 bude mať za následok zmenu povrchovej teploty len v o 1 stupeň Celzia, alebo menej, a že teda globálne otepľovanie nie je nič, čoho by sme sa museli báť. Nuž ale tak nízke teploty sú v rozpore s mnohými štúdiami založenými na širokej škále metód, vrátane paleoklimatických údajov, súčasných empirických dát a všeobecne uznávaných klimatických modelov.

„Mierime do novej doby ľadovej?”

Starajme sa o dopady globálneho otepľovania v budúcich 100 rokoch, nie o dobu ľadovú za viac než 10 000 rokov.

„500 vedcov vyvracia konsenzus“

Detailnejší prieskum štúdií, ktoré údajne vyvracajú ľudský podiel na globálnom otepľovaní, ukazuje, že väčšina z nich nič také nerobí. Hŕstka prác, ktoré skutočne tvrdia, že vyvrátili antropogénne príčiny globálneho oteplenia len opakujú už dobre známe mýty

 „Ľadovce rastú a neustupujú“

I keď ojedinele sa vyskytujú  prípady rastúcich ľadovcov, úplne prevládajúcim celosvetovým trendom je ich ústup. V skutočnosti sa na globálnej úrovni rýchlosť topenia ľadovcov zvyšuje od polovice sedemdesiatych rokov minulého storočia.

„Topenie ľadu je prirodzený cyklus.“

Arktický morský ľad ubúdal v priebehu posledných tridsiatich rokov. Tempo úbytku ľadovcov rastie a skutočne prekonáva väčšinu predpovedí, ktoré vyplynuli z modelov.

„Je veda jednotná?“

Veda nikdy nie je stopercentne jednotná – úloha vedy spočíva v znižovaní neistôt. Miera pochopenia určitej problematiky sa líši od odboru k odboru. Nemáme napríklad veľkú znalosť o účinku aerosólov, zatiaľ čo o vplyve oxidu uhličitého (CO2) na otepľovanie máme jasnú predstavu. To, že nerozumieme niektorým javom klimatickej zmeny, neznamená, že neprevažujú dobre preskúmané aspekty.

„Produkujú sopky viac CO2 ako ľudia?“

Vulkány produkujú okolo 0,3 miliardy ton CO2 ročne. To je zhruba 1 % ľudských emisií CO2, ktoré stále stúpajú. V roku 2018 dosiahli 40 miliárd ton.

„Je to striedanie klimatických režimov.“

Vnútorná premenlivosť klímy vedie len k dočasnému spomaleniu alebo zrýchleniu dlhodobého otepľovania. Pokiaľ túto internú premenlivosť klímy zo záznamu teplôt odfiltrujeme, objavíme takmer trvalé, zrýchľujúce sa otepľovanie v priebehu celého 20. storočia.

„Ľudský vplyv nie je tak významný, aby ovplyvnil svetovú klímu.“

Množstvo atmosférického CO2 rastie o dvadsať gigaton ročne. Ľudia ročne do atmosféry vypúšťajú okolo štyridsať gigaton, čím sa dramaticky mení zloženie nášho klimatického systému.

„Počas priemyselnej revolúcie nedošlo k otepleniu.“

Celkové množstvo emisií CO2 uvoľnených v období priemyselnej revolúcie bolo len zlomkom toho, čo do atmosféry vypúšťame v súčasnosti.

Text vyšiel v zimnom magazíne Greenpeace 2018.