Zástupcovia organizácií Greenpeace a Priatelia Zeme-CEPA sa zúčastnili všetkých štyroch verejných diskusií a oceňujú, že zástupcovia vlády sa rozprávajú o takto dôležitom dokumente s občanmi. Z diskusií v regióne však vyplynulo, že obyvateľom Hornej Nitry chýbajú presné informácie.
Kampanier Greenpeace Slovensko Radek Kubala upozorňuje, že v Akčnom pláne nie je priame vyjadrenie k budúcnosti projektu 12. ťažobného poľa v Novákoch a ani informácia o konkrétnom dátume konca spaľovania uhlia v elektrárňach a teplárňach, najmä elektrárne v Novákoch.
„Hornonitrianske Bane Prievidza, a. s. žiadajú otvorenie nového ťažobného poľa a v súčasnosti to posudzuje v procese EIA Ministerstvo životného prostredia. Toto otvorenie by pritom predĺžilo ťažbu uhlia až do roku 2034. My však, rovnako ako verejnosť, žiadame jasné dátumy, procesy a záväzky, ktoré nenechajú žiadny priestor pre rôzne interpretácie a nejasnosti.“
Vznik Akčného plánu koordinuje riaditeľ odboru prierezových priorít Úradu podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Ladislav Šimko. Do médií už vyhlásil, že projekt 12. ťažobného poľa považuje za mŕtvy a plánujú to naznačiť aj v Akčnom pláne.
Kubala preto žiada Úrad podpredsedu vlády, aby slová o projekte 12. ťažobného poľa v Novákoch potvrdili. Do ďalšej verzie akčného plánu by mali odmietnutie projektu 12. ťažobného poľa jasne napísať.
“Ak máme brať vážne slová Ladislava Šimka z Úradu podpredsedu vlády, že 12. ťažobné pole v Novákoch je mŕtvym projektom, treba to jasne uviesť aj vo finálnej verzii akčného plánu. Rýchle ukončenie ťažby uhlia totiž nepodporujú len mnohí obyvatelia regiónuči aktivisti, ale aj väčšina oslovených politických strán kandidujúcich do EÚ.“
Greenpeace však nie sú jediní, ktorí vidia nedostatky. Organizácia Priatelia Zeme CEPA poukazuje na to, že snahy o rôzne environmentálne opatrenia vytvárajú príležitosť získania ďalších dotácií pre súkromnú ťažobnú spoločnosť. To znamená, že odstraňovanie znečistenia budú financovať občania a nie firma, ktorá znečistenie spôsobila. Dotácie na výrobu energie na Hornej Nitre totiž dosiahli už takmer miliardu eur, ďalšie stovky miliónov na päť rokov sú teraz schválené Komisiou a súkromné bane skúšajú získať dotácie aj na upratanie škôd z vlastnej činnosti.
„V Akčnom pláne sa zabúda na základný princíp – znečisťovateľ platí. To znamená, že spoločnosť, ktorá popri tvorbe súkromného zisku spôsobí environmentálnu škodu, je za ňu zodpovedná a musí prijať potrebné preventívne alebo nápravné opatrenie a tiež znášať všetky súvisiace náklady,“ tvrdí Lýdia Kňazovičová z Priateľov Zeme-CEPA.
Greenpeace však vyzdvihuje, že v dokumente je v sekcii legislatívnych a systémových zmien požiadavka na odpis uhoľných zásob výhradného ložiska. Nerasty a iné podzemné bohatstvo totiž vlastní štát. Má preto právo rozhodovať, čo sa s týmito zásobami nerastov stane. Odpísanie zásob znamená, že štát nepovolí ťažobným firmám vyťažiť určité množstvo uhlia.
„To by bola skvelá správa pre životné prostredie v regióne. Netreba preto ostať len pri návrhoch, ale túto požiadavku zmeniť na skutočný legislatívny záväzok. Potom bude môcť vláda zásoby uhlia odpísať a vyslať tým jasný signál, že doba uhoľná sa končí,“ uzavrel Radek Kubala.
Greenpeace sa pritom vo svojich tvrdeniach opiera aj o závery analýzy, ktorú vypracoval ekonomický expert Viliam Pálenik zo SAV. Analyzoval tzv. “nový Všeobecný hospodársky záujem”, ktorý má byť rámcovým dokumentom a podkladom aj pri vypracovaní finálnej verzie Akčného plánu. Z tejto analýzy Viliama Pálenika vyplynulo, že viacero zásadných vecí je v dokumentoch pomenovaných len vágne a bez jasných postupov a časového rámca.
Checklist Čo je a čo nie je v Akčnom pláne transformácie regiónu horná Nitra nájdete tu.