Organizácia Greenpeace považuje zmeny, ktoré sa udiali v tomto roku v prístupe k ochrane klímy, za krok vpred.
Veľmi pozitívne hodnotí najmä plán ukončenia ťažby a spaľovania uhlia na hornej Nitre a následné vstúpenie do PPCA – Powering Past Coal Alliance. Rovnako prelomové je aj pristúpenie Slovenska k podpore uhlíkovej neutrality v EÚ do roku 2050 a podporu vyšších cieľov do roku 2030. Podľa organizácie sa na Slovensku za posledný rok úplne zmenila úroveň diskusie ohľadom ochrany klímy, na čom má veľký podiel prioritizovanie tejto témy prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, nárast klimatického hnutia či dôležitosť témy ochrany životného prostredia vo voľbách do Európskeho parlamentu. Organizácia však upozorňuje, že celkovo má Slovensko od ambicióznej politiky v oblasti klímy ešte ďaleko.
“Vystúpenie Slovenska z tieňa Vyšehradskej štvorky, ktorá často robí kroky blokujúce snahy chrániť klímu v EÚ, je prelomová vec. Klimatická zmena nemala na Slovensku nikdy toľko priestoru a toľko dôležitosti ako v roku 2019. To však neznamená, že všetky kroky boli len pozitívne. Treba povedať aj to, že mnohé z nich, ako napríklad zastavenie ťažby uhlia, tu mali byť už dávno a nie vo všetkom robíme dosť. Príkladom môže byť nedotiahnutý Integrovaný národný energetický a klimatický plán,” uviedol Radek Kubala koordinátor klimatickej kampane Greenpeace Slovensko.
Slovensko patrí k jednej z ôsmych krajín v EÚ, kde minulý rok narástli emisie skleníkových plynov a to viac ako o dve percentá. Podľa OSN musíme v nasledujúcej dekáde urýchliť znižovanie emisií skleníkových plynov a to globálne v priemere o 7,6 %, ak sa chceme vyhnúť otepleniu planéty o 1,5 stupňa oproti predindustriálnej dobe. To bude podla Kubalu vyžadovať naozaj veľké úsilie a to napriek tohtoročným zmenám na Slovensku ešte nevidíme.
“Klimatická kríza je tu a máme možno poslednú možnosť s ňou niečo zmysluplné urobiť. A začínajú si to uvedomovať aj ľudia. Podľa posledného Eurobarometra vnímanie tohto problému slovenskou verejnosťou rapídne narástol. Slováci krúžkovaním posunuli do europarlamentu dvoch ochranárov, ktorí sa tejto téme venujú. Vidíme študentské štrajky, vidíme široké spektrum inštitúcií, ktoré vyjadrujú protestujúcim podporu a nárast rôznych iniciatív žiadajúcich ochranu klímy. Vídíme aj prvé politické krôčky. A teraz uvidíme, ako politici počúvajú a ako sa dokážu postaviť tejto akútnej a reálnej hrozbe, pred ktorou stojíme. Nielen pred budúcoročnými voľbami ale najmä po nich sa ukáže, či to myslia politici s ochranou Slovenska pred skutočnými hrozbami vážne a naštartujú tohtoročný pozitívny trend smerom ku konkrétnym krokom na ochranu klímy” uviedla koordinátorka kampaní Greenpeace Slovensko Katarina Jurikova.