Po rokovaní Európskej rady je karta na strane členských štátov Európskej únie, aby využili príležitosť, ktorú ponúkajú financie z balíka obnovy a európskeho rozpočtu. Podľa organizácií venujúcich sa ochrane klímy je teraz kľúčové, ako rýchlo, a ako kvalitne vie slovenská vláda pripraviť národný plán obnovy, aby sme dokázali využiť tieto prostriedky na prechod na udržateľné spravodlivé a klimaticky odolné hospodárstvo.

“Dohoda síce priniesla mierne navýšenie financií cielených na klimatické opatrenia na 30 % rovnako z bežnej schémy európskych fondov ako aj z balíka, ktorý je určený na obnovu krajín po koronakríze. Všetky výdavky by tiež mali byť podľa dohody v súlade s cieľmi EÚ a Európskym zeleným dohovorom. Čo však chýba sú jasné kritériá, ktoré by vylúčili fosílne palivá a znečisťujúci priemysel od akejkoľvek podpory z našich spoločných peňazí. Je kľúčové, aby tieto financie boli použité na podporu takých reforiem, ktoré nás zbavia závislosti na fosílnej infraštruktúre a nasmerujú Slovensko k spravodlivejšej a udržateľnej spoločnosti, ktorá bude schopná odolávať následkom klimatickej krízy,” povedala programová riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.

Ako hrozbu vnímajú organizácie to, že v dohode nie je vylúčené aj financovanie odvetví, ktoré klímu poškodzujú. V snahe zachraňovať zamestnanosť sa nám preto na Slovensku môže stať, že balík nevyužijeme na rozumné reformy, ale zakonzervujeme neudržateľný model. Rovnako negatívne vnímajú, že z dohody vypadla alokácia 10 % projektov na ochranu biodiverzity. To môže negatívne ovplyvniť napríklad investície do odolnosti lesov a poľnohospodárstva pred následkami klimatickej krízy.

Členské štáty musia do októbra pripraviť národné plány obnovy, kde určia, na aké projekty chcú prostriedky z balíka obnovy využiť. Premiér Igor Matovič zatiaľ hovoril o ambícii podporiť veľké projekty. To je príliš slabá predstava na to, že plán musíme odovzdať už na jeseň. Plány na reformy, ktoré budú stáť 8 miliárd zatiaľ nemáme. 

“Slovensko má necelé tri mesiace na to, aby pripravilo kvalitný plán, ktorý bude reagovať na súčasné hrozby a problémy. To je náročná úloha. Máme veľa elementárnych problémov a zároveň príležitostí, kde vieme investovať do ochrany klímy a zároveň pomôcť sociálnej situácii ľudí, zamestnanosti či ekonomike. Investovanie do obnovy budov, podpory nízkoemisnej dopravy, kvalitných projektov obnoviteľných zdrojov energie, vodozádržných opatrení či premyslenej reformy odpadového hospodárstva sú projekty, ktoré majú investičný potenciál, sú v súlade s klimatickými cieľmi a vedia zlepšiť kvalitu života ľudí,” uviedla Katarína Nikodemová z platformy Budovy pre budúcnosť.

Fond spravodlivej transformácie klesol z pôvodne plánovaných 40 mld. eur na 17,5 mld eur. Pôvodný návrh EK mal priniesť do Trenčianskeho a Košického kraja oproti až 954 miliónov. Po dohode na Rade to bude pravdepodobne o stovky miliónov menej.

Európska rada rokovala o balíku obnovy a rozpočte na roky 2021-2027. Po ukončení spolurozhodovacieho procesu, ktorý zahŕňa rozhodovanie v EP,  sa hlavy štátov stretnú opäť, aby podpísali výslednú dohodu. V prípade viacročného finančného rámca by to malo byť niekedy v decembri. Zároveň musia členské štáty do októbra 2020 pripraviť národné plány obnovy, ktoré budú následne posúdené Európskou komisiou a konečné schvaľovanie balíka obnovy je naplánované na apríl 2021. Na jeseň prebehne na pôde EÚ schvaľovanie nového klimatického cieľa do roku 2030.