Organizácia Greenpeace dala v októbri analyzovať desať vzoriek sedimentov z hornej Nitry. Vzorky odobrali z piatich vodných tokov, do ktorých spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza, a. s. vypúšťa banské odpadové vody. Výsledky odhalili výrazné znečistenie arzénom.

Aktivisti a aktivistky organizácie Greenpeace odobrali v októbri sedimenty z tokov Krivý potok (Buchlová), Hlinky, Kristovček, Ťakov a Handlovka. Vzorky pochádzali vždy z dvoch miest toku. Prvé bolo najbližšie k výpustu banských odpadových vôd a druhé vo vzdialenosti 30 až 250 metrov od tohto miesta, v závislosti od podmienok v koryte. Vzorky následne analyzovali akreditované laboratóriá ALS Czech Republic, s.r.o.

Všetky testované sedimenty obsahovali predovšetkým znepokojivé množstvá arzénu. Hodnoty sa pohybovali v rozmedzí 21, 1 mg/kg až 3780 mg/kg. Konkrétne limitné hodnoty pre arzén v sedimentoch naša legislatíva neurčuje. Hodnoty preto možno iba orientačne porovnať so zákonnými hodnotami pre dnové sedimenty určené na aplikáciu do pôdy[1] či limitmi pre hodnoty arzénu zo zahraničia[2]. Slovenský zákon uvádza limitnú hodnotu pre arzén 20 mg/kg. Holandský dokument definuje 29 mg/kg arzénu ako cieľovú hodnotu v sedimentoch a pôde.

„Ak porovnáme nami zistené hodnoty s dostupnou legislatívou, v jednom mieste je množstvo arzénu až 189-krát vyššie. To je neprípustné. Treba si uvedomiť, že arzén má toxické účinky pre ľudské zdravie a vodné organizmy. Je mutagénny a karcinogénny. V životnom prostredí sa nerozkladá, naopak, zotrváva v ňom. Následne sa môže hromadiť v telách živých organizmov,“ povedala Ivana Kohutková, riaditeľka Greenpeace Slovensko.

Podľa environmetalistov je akákoľvek diskusia o pokračovaní ťažby v rámci nového, 12. ťažobného poľa hazardom pre región.

„V súčasnosti prebieha intenzívna debata o budúcnosti hornej Nitry. Naše merania ukazujú, že ekologická záťaž v regióne je naozaj závažná. Aj keby sa už zajtra prestalo ťažiť, škody na životnom prostredí zostanú dedičstvom pre región a budúce generácie. Od kompetentných očakávame dve konkrétne veci – aby určili presný dátum útlmu ťažby a aby sa zaviazali k likvidácii environmentálnych záťaží, ktorú ťažba v regióne zanechá. Dajú tak nádej na nový štart a lepšiu budúcnosť pre obyvateľstvo hornej Nitry,“ uzatvára Kohutková.


[1] Zákon č. 203/2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov