Organizácia Greenpeace oslovila koncom februára podľa posledných zverejnených prieskumov verejnej mienky troch najúspešnejších kandidátov a kandidátku na prezidenta so šiestimi otázkami. Otázky sa venovali téme ochrany klímy a znižovania skleníkových plynov, ako aj ukončeniu ťažby uhlia na Slovensku a budúcnosti regiónu Horná Nitra. Odpovedali dvaja, Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič, Robert Mistrík sa nezúčastnil, nakoľko sa svojej kandidatúry vzdal.

Obaja prezidentskí kandidáti sa zhodli v tom, že klimatická zmena predstavuje tak obrovskú výzvu pre svet, že je v záujme Slovenska pripojiť sa ku krajinám, ktoré pochopili, že budúcnosť je vo využívaní nízkoemisných zdrojov energie. „Moderné ekonomiky dokážu zabezpečiť rast ekonomiky za súčasného poklesu produkcie skleníkových plynov,“ uvádza M. Šefčovič vo svojej odpovedi na otázku, či súhlasí s tým, že by Slovenská republika mala zrýchliť tempo znižovania emisií skleníkových plynov v záujme ochrany klímy. Zuzana Čaputová prízvukuje, že si to zo strany Slovenska bude vyžadovať viac úsilia.

Obaja kandidáti jednoznačne súhlasia s tým, že naša krajina by mala do roku 2027 definitívne skoncovať s ťažbou a spaľovaním uhlia. „Všetky rozvinuté štáty postupne prechádzajú od ťažby a využívania uhlia k iným zdrojom energie, predovšetkým obnoviteľným“, potvrdil Šefčovič. Čaputová vo svojej odpovedi uviedla, že ukončenie ťažby a spaľovania podporuje už dlho a aktívne sa v tejto veci angažuje: „Bola  som spoluinicátorkou kampane nebanujme.sk za urýchlenú spravodlivú transformáciu hornej Nitry a útlm ťažby uhlia,“ hovorí.

Na otázku, či súhlasí s tým, aby Slovensko umožnilo firme HBP otvoriť nové 12. ťažobné pole v Novákoch Čaputová uviedla, že je zásadne proti rozširovaniu a pokračovaniu ťažby na Hornej Nitre. Otvorenie nového ťažobného poľa by totiž v praxi znamenalo predĺženie ťažby až do roku 2034. M. Šefčovič sa vyjadril k tejto otázke nasledovne: „Ťažba a využívanie uhlia sú nielen v Európe, ale aj vo svete na ústupe, preto si myslím, že aj Slovensko by malo ísť touto cestou.“

Na otázku, či súhlasí s tým, že súčasťou transformácie regiónu Horná Nitra by malo byť tiež významné zvýšenie podielu udržateľných a ekologických pracovných miest mimo uhoľný priemysel Šefčovič dodal, že udržateľné a ekologické pracovné miesta sú presne tým, čo by mala transformácia uhoľných regiónov priniesť. „V apríli už budeme mať pripravený akčný plán pre transformáciu Hornej Nitry, ktorý sa stane základom aj pre prípravu a realizáciu projektov podporovaných z eurofondov.“ Čaputová hovorila o pláne rekvalifikácie pracovníkov v uhoľnom priemysle po zatvorení baní: „Baníci by mohli mať po dobu 3 rokov garantovaný príjem a počas tohto obdobia im štát môže pomôcť formou rekvalifikačných kurzov.“

A  ako by mal podľa týchto dvoch kandidátov vyzerať región Hornej Nitry v roku 2027?

Z. Čaputová: „Horná Nitra potrebuje lepšie cesty a vlakové spojenia. Rozvoj regiónu a jeho ľudí. Stavať na tradíciách od Baťu, cez nábytkárstvo až po kúpeľníctvo. Využiť skúseností ľudí z baníctva na rozvoj technológií geotermálnej energie. Región potrebuje progresívne riešenia, ktoré mu dajú budúcnosť, nie pokračovanie v ťažbe.”

M. Šefčovič: Verím, že to bude región, kde sa budú dobre cítiť ako seniori, ako aj mladí ľudia s deťmi. Bude to región napojený rýchlostnou komunikáciou na hlavnú dopravnú infraštruktúru Slovenska. Región s čistým vzduchom, ktorý vytvorí zdravé podmienky pre život jeho obyvateľov. Súčasne to bude región, ktorý vytvorí vhodné podmienky nielen pre nových investorov a podnikateľov, ale aj pre výskum a inovácie, a teda trvalo udržateľný rozvoj na veľa rokov, o ktorom sa toľko hovorí.”

„Chceli by sme sa poďakovať prezidentskému kandidátovi a kandidátke za to, že si našli čas a odpovedali na naše otázky. Greenpeace Slovensko bude problematiku ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku, budúcnosti hornonitrianskeho regiónu a ochrany klímy pozorne sledovať a informovať o nej verejnosť,“ uviedla riaditeľka Greenpeace Slovensko Ivana Kohutková.

Prílohy:
Kompletné znenie otázok pre prezidetských kandiátov/kandidátkua a ich odpovedí, marec 2019