V decembri minulého roka sa vláda naoko rozhodla skoncovať s uhlím. Urobila tak zverejnením dokumentu tzv. nového všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ). Vládny dokument s oficiálnym názvom Problematika transformácie regiónu horná Nitra v súvislosti s návrhom všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny za jeho nedostatočnosť kritizovala organizácia Greenpeace hneď po jeho vydaní [1]. V marci 2019 preto spolu s ekonómom Viliamom Pálenikom vypracovala expertnú analýzu tohto dokumentu.
V analýze uvádzajú, že “nový VHZ” je v rozpore s európskou legislatívou o podpore uhoľných regiónov v období transformácie. Neobsahuje totiž plán úplného uzatvorenia baní tak, ako uvádza Rozhodnutie európskej rady z roku 2010 [2]. To určuje konkrétne podmienky, za ktorých je možné uhoľné regióny finančne podporiť. Dokument tiež nezohľadňuje nové poznatky týkajúce sa vplyvu ťažby a spaľovania uhlia na životné prostredie a zmeny klímy a prevažuje v ňom snaha vyťažiť všetky zásoby uhlia pred ochranou verejného záujmu, ktorým ochrana životného prostredia je.
“Vláda sa odvoláva na Banský zákon, podľa ktorého má ťažobná spoločnosť povinnosť vyťažiť všetky zásoby. No rovnaký zákon umožňuje zásoby odpísať, pokiaľ prevažuje verejný záujem na ochranu životného prostredia a zdravia. S ohľadom na nové informácie Medzivládneho panelu OSN pre zmeny klímy (IPCC) [3] z minulého roku tu verejný záujem prevažuje nad nutnosťou zásoby uhlia vyťažiť,” vysvetľuje Viliam Pálenik.
Vo vládnom dokumente absentuje plán útlmu uhoľných elektrární a teplární a tiež dátum ukončenia ťažby v bani Čáry a na ňu naviazaný proces vzniku akčného plánu transformácie regiónu Záhorie. Nové VHZ neobsahuje ani analýzu tepelného plánu pre región Horná Nitra a plán toho, ako sa bude nahrádzať výroba tepla z elektrárne v Novákoch.
Dokument ignoruje projekt nového, 12. ťažobného poľa v bani Nováky, ktoré plánuje spoločnosť HBP, a. s. stále otvoriť. V konečnom dôsledku tak nereflektuje historickú perspektívu. O útlme ťažby uhlia totiž rozhodla vtedajšia československá vláda už v roku 1991, teda pred takmer tridsiatimi rokmi.
„Analýza len potvrdila naše obavy, že vládne rozhodnutie neznamená koniec ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku. Od premiéra Pellegriniho a vlády preto očakávame jasné stanovenie dátumu ukončenia ťažby a spaľovania uhlia. Koniec uhlia je totiž aj súčasťou Envirostratégie [4], ktorú vláda schválila vo februári tohto roku,” hovorí kampanier Greenpeace Slovensko Radek Kubala.
Podľa Kubalu by k téme budúcnosti uhlia mali zaujať jasné stanovisko aj prezidentskí kandidáti. Greenpeace vo februári zverejnil výsledky ankety, v ktorej sa Maroš Šefčovič a Zuzana Čaputová vyjadrili k otázkam týkajúcim sa zmeny klímy a budúcnosti uhlia na Slovensku. Obaja sa zhodli v názore, že budúcnosť Slovenska nie je v ťažbe a spaľovaní uhlia. Mali by preto vyzvať vládu, aby stanovila presný dátum ukončenia ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku. [5]
Fotky: https://www.flickr.com/photos/157069097@N03
Prílohy:
Hlavné závery analýzy vládneho dokumentu „Problematika transformácie regiónu horná Nitra v súvislosti s návrhom všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny”; Greenpeace Slovensko, RNDr. Viliam Pálenik, PhD., h.doc.; marec 2019
[2] https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX:32010D0787
[4] Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030. Dostupné na: http://www.minzp.sk/iep/strategicke-materialy/envirostrategia-2030/