Leto v Austrálii je ešte len na začiatku, ale vlny horúčav, a hlavne požiarov, udreli silnejšie než kedykoľvek v histórii. Už 11. novembra vyhlásila Austrália stav núdze a situácia sa odvtedy len zhoršuje. Správa Austrálskeho meteorologického ústavu z 18. decembra minulého roku uvádza rekordné hodnoty rizika lesných požiarov, takmer dvojnásobné než je dlhodobý priemer.
Zároveň stanovila najvyššie riziko požiarov pre celých 60% kontinentu! V čase vydania správy pohltili plamene už viac než 8,4 milióna hektárov, čo je viac než územie celého Slovenska.
Príčina bezprecedentných požiarov je podľa meteorológov jasná – klimatická zmena. Dlhodobé trendy zvyšujúcich sa teplôt a znižujúcich sa zrážok vytvárajú ideálne podmienky vzniku rozsiahlych požiarov. Od roku 1910 sa priemerná teplota v Austrálii zvýšila o cca 1°C. Samozrejme, nie je ľahké prisudzovať jednotlivé požiare priamo klimatickej zmene, no dlhodobé trendy sú jasné. Veľmi dobre to ilustruje posun počasí za niekoľko posledných desaťročí.
Vplyv na prírodu a hospodárstvo je zničujúci. Krátkodobé extrémne teploty decimujú populácie tamojších zvierat. Ako zdokumentovala vo svojom tweete ekologička univerzity v Queenslande Martine Maroon, vtáky doslova padajú mŕtve z neba. (pozri vyššie) Obrovským problémom sú, samozrejme, aj samotné požiare. Okrem zničenej krajiny, mŕtvych zvierat a, bohužiaľ, aj ľudských obetí, má dym z požiarov nepriaznivý plyv i v mestách. Napríklad v Sydney se počas decembra kvalita vzduchu vymykala štandardným hodnotám a len samotný pobyt v meste spôsobil rovnakú záťaž ako vyfajčenie troch krabičiek cigariet denne.
Veterinárka Gundi Rhoades opísala vo svojom komentári s príznačným názvom: „Diabolský denník veterinárky počas klimatickej zmeny”, čo práve pre ňu znamenajú horúčavy. Býkom sa prehrievajú semenníky, a tak sa stávajú neplodnými, kravy z horúčav tratia teľatá, hospodári nemajú čím kŕmiť svoje stáda a prakticky sa nedá zvládať príliv zranených a smädných divokých zvierat z horiacich lesov. Je to šokujúce svedectvo.
Požiare v Austrálii sú jasnou ukážkou toho, čo znamená klimatická kríza v praxi a aký má vplyv. Je to úplne iný svet. Síce sa Austrálčania obetavo starajú o zvieratá a aj o seba navzájom, bojujú s ohňom, riskujú vlastné životy pri hasení, no austrálska vláda nerobí prakticky nič. Emisie Austrálie sa stále zvyšujú a stále je jedným z najväčších vývozcov uhlia. Ak by sme pri ochrane podnebia mali všetci rovnaké záväzky ako austrálski politici, tak by priemerná globálna teplota dosiahla zvýšenie o minimálne 3°C. Len pre zaujímavosť, rozdiel medzi priemernou globálnou teplotou počas poslednej doby ľadovej a obdobím pred priemyselnou revolúciou bol 4°C. Len naopak…
Riešenia pritom existujú. Musíme začať nahrádzať fosílne palivá. Práve 20. decembra, keď požiare vrcholili, vydali vedci z univerzity v Stanforde analýzu prechodu na obnoviteľné zdroje pre 143 krajín sveta do roku 2050 s jasnou správou: „Táto transformácia je reálna.” Je reálne rovnako pre Slovensko, ako aj pre Austráliu. Podrobnejší popis výskumu nájdete na stránkach Czechsight.cz od Jakuba Zamouřila.
Klimatická kríza má riešenie. Na zmenách však musíme začať pracovať. Vplyv klimatickej zmeny počas tohto austrálskeho leta je názornou ukážkou toho, čo nám môže priniesť. Naozaj to nie je pekný pohľad a naozaj je načase začať pracovať na zmene!
Krátký dodatok na záver. Na Štedrý deň bolo počasie milosrdné a prinieslo dažde, ktoré pomohli zmierniť najsilnejšie požiare. Stále ich však horí viac než 100 – pritom leto ešte len začína. Dá sa teda očakávať, že extrémne teploty aj požiare budú pokračovať. Škody sú už teraz vysoké. Unikátna príroda je zničená. Lesy, ktoré na oheň nie sú vôbec pripravené, pretože tam v takom rozsahu nehorelo niekoľko desiatok miliónov rokov, sú z veľkej časti stratené – vrátane ich jedinečných obyvateľov. Podľa vyjadrenia austrálskej ministerky životného prostredia zmizlo počas požiarov cca 30% populácie symbolu Austrálie – koaly. Klimatická zmena mení náš svet a ohrozuje našu budúcnosť. Je však na nás, ako sa k nej postavíme. Riešenia existujú, no musíme začať konať. Budúcnosť totiž tvoríme my.