Austrálske požiare dosahujú bezprecedentný rozsah.
Spomínate si na amazonské požiare počas minulého leta? V Austrálii leto ešte len začína, no už je v plameňoch päťnásobne väčšia plocha. Najnovšie informácie uvádzajú cca 60 000 km štvorcových. Ak by sme počítali domy, ktoré už podľahli plameňom, rovná sa to zhruba mestu so 400 000 obyvateľmi. Nič z toho sa nedeje náhodou. V priamom prenose sledujeme, čo spôsobuje klimatická kríza.
Čo znamená klimatická zmena pre Austráliu?
Ako uvádza správa Austrálskej meteorologickej kancelárie (ekvivalent SHMÚ) o klimatickej zmene z roku 2018, klimatická zmena sa na najmenšom kontinente prejavuje okrem iného nasledujúco:
1. Od roku 1910 sa priemerná teplota v Austrálii zvýšila o 1 °C, čo zvyšuje pravdepodobnosť vzniku vĺn horúčav a extrémnych teplôt.
2. Pokles zrážok počas austrálskej jesene a zimy (apríl – október) v juhovýchodnej Austrálii. Zrážky na tomto území v období mája a júna klesli od roku 1970 o celých 20 %!
3. V oblasti severnej Austrálie sa množstvo zrážok od 70. rokov zvyšuje.
4. V južnej časti Austrálie sa prietoky riek znižujú, v oblasti severnej Austrálie sa, naopak, zvyšujú.
Momentálna situácia zodpovedá presne takýmto predpovediam. Nedávno dosiahla teplota v hlavnom meste Austrálie 44 °C a v Penrithe padol absolútny austrálsky rekord, neuveriteľných 48,9 °C. So zrážkami je to podobne. Pri porovnávaní jednotlivých desaťročí od roku 1910 je viditeľné zvyšovanie teplôt a znižovanie množstva zrážok. Rok 2018 bol najteplejší a najsuchší od roku 1900. Ohňu „pomáha“ aj vietor, ktorý počas jedného z minulých víkendov prúdil ke brehom Nového južného Walesu a štátu Viktórie zo západu rýchlosťou zhruba 20–28 km/h. (Vietor dvíha prach a papier, pohybuje vetvičkami a menšími vetvami) Najvyšší náraz vetra v oblasti Sydney mal v noci na 4. januára silu celých 81 km/h, teda silu víchrice. Smrteľnú kombináciu završujú samotné požiare, ktoré vytvárajú vlastnú oblačnosť, z nej vznikajú búrky a ich blesky dokážu založiť nové požiare. Príčinou požiarov nie je samotná klimatická zmena. Zásadne však zhoršuje ich vplyv, predlžuje trvanie požiarov a vytvára podmienky pre ich vznik. Sezóna požiarov je v Austrálii pravidelne v januári a februári – no teraz už horia tretí mesiac.
Rozsah a intenzitu požiarov odôvodňuje klimatickou zmenou aj David Bowman, geograf a ekológ požiarov. Spomína, že horia i vlhké lesy (najmä eukalyptové), ktoré po prvé nie sú na takého požiare evolučne vôbec pripravené a po druhé nikto neočakával, že vôbec budú ohrozené.
Podľa klimatických modelov Austrália bude (resp. už je) jedným z kontinentov najviac postihnutých klimatickou zmenou. Austrálčania sú teda prvými obyvateľmi nového sveta. Na sociálnych sieťach sa stretávame so svedectvom o ľuďoch uväznených na pláži, o úteku pred požiarmi na člne cez jazero a množstvo svedectiev o utrpení zvierat. Tieto príbehy priam vháňajú slzy do očí. (Príklad)
Podľa ekológov z univerzity v Sydney už požiare zabili 500 miliónov zvierat – cicavcov, vtákov aj plazov. Ani zvieratá, ktoré prežijú, rozhodne nebudú mať na ružiach ustlané. Hrozí rozvrat mnohých ekosystémov zasiahnutých požiarmi. Pre zvieratá to znamená nedostatok potravy. Pre niektoré populácie boli požiare už poslednou kvapkou. Napríklad severná populácia potkanokengury sa už považuje za úplne stratenú. Po uhasení požiarov po nich nenašli na mieste ani stopu. Je veľmi nepravdepodobné, že sa na dané územie ešte nejaká skupina potkanokengur niekedy vráti. Rovnaké správy prišli i z „Klokanieho ostrova”, ktorý sa považoval za austrálske Galapágy. Za dva a pol dňa celý vyhorel.
Dym zahalil aj Nový Zéland vzdialený takmer 2000 km, čo len dokazuje enormný rozsah požiarov. (Je to takmer rovnaká vzdialenosť ako z Prahy do Madridu či do Moskvy.) Dym zafarbil ľadovce na Novom Zélande dohneda, čo môže spôsobiť ich topenie.
Čo môžeme spraviť?
Síce sa zdá, že Austrália je ďaleko, no nie je to úplne tak. Horí aj náš domov a naše lesy, umierajú naše zvieratá, pred požiarmi tam utekajú naši susedia. Klimatická zmena nepozná hranice. Austrálčanom môžeme pomôcť priamo, napríklad finančným či iným darom alebo podporou na sociálnych sieťach. Účinnejšie ale bude začať spoločne pracovať na tom, aby sme zabránili najhorším vplyvom klimatickej krízy. Znamená to čo najrýchlejšie začať nahrádzať výrobu energie z fosílnych palív a začať znižovať emisie skleníkových plynov v poľnohospodárstve, doprave a priemysle. Na konci februára sa na Slovensku uskutočnia voľby, v ktorých si môžeme zvoliť vládu, ktorá bude brať ochranu podnebia ako jednu zo svojich priorít.
Nezodpovední politici
Ako 20. decembra 2019 zverejnili v správe vedci z univerzity v Stanforde, je možné globálne prejsť na obnoviteľné zdroje do roku 2050. Plány austrálskych politikov sú ale iné. Hrajú síce najrôznejšie marketingové hry na to, ako ochraňujú klímu, no emisie Austrálie sa neznižujú a ani nesmerujú k cieľom stanoveným medzinárodnými dohodami – skôr naopak. Správanie austrálskych politikov dobre vysvetľuje obrázok z knihy (lepšie vysvetlenie v angličtine), ktorá vyšla už v roku 2008 a veľmi presne predpovedá, ako bude vyzerať situácia v roku 2020. Politici mali celé desaťročie na to, aby sa pripravili. Ignorovali však vedecké poznatky a niektorí z nich ich dokonca popierali.
Veľmi podobne sa správa aj slovenská politická zostava. Na jednej strane sa Slovensko zaviazalo podporiť ciele EÚ stať sa do roku 2050 CO2 neutrálnym, na druhej strane však patríme k ôsmim krajinám EÚ, v ktorých sa emisie skleníkových plynov za minulý rok zvýšili.