,,Prečítajte si prvý návrh našej vízie lepšieho Slovenska.“

Pandémia COVID-19 ukázala nedostatky nášho systému, ktorý nás ženie z krízy do krízy. Tiež nám ukázala, aké dôležité je počúvať vedecké odporúčania a to, že rýchle a rozhodné reakcie  sú pri riešení krízy kľúčové. Počúvať vedkyne a ukázať odhodlanie a odvahu dnes potrebujeme aj pri riešení najväčšej výzvy, akej čelíme – ekologickému kolapsu a rastúcim sociálnym nerovnostiam.

Zabezpečenie ochrany zdravia a rýchla pomoc ľuďom, ktorí kvôli kríze prichádzajú o živobytie, by mali byť naďalej prioritou vlády. Je však nevyhnutné, aby sme pri opatreniach a nástrojoch na obnovu ekonomiky, mysleli aj na ďalšie krízy. Rozhodnutia, ktoré vláda urobí teraz, ovplyvnia Slovensko na desiatky rokov dopredu. Budúcnosť nás a našich detí píšeme dnes. 

Pri riešení finančnej krízy 2008-09, svetoví lídri nezmenili nič okrem zavádzania prísnych úsporných opatrení, ktoré dopadli najmä na plecia pracujúcich. Zároveň dostali najviac znečisťujúce odvetvia štátnu podporu zameranú na obnovu rastu ekonomiky bez akýchkoľvek podmienok na ich ekologizáciu. Aby sme vytvorili spoločnosť, ktorá bude spravodlivá a odolná voči ďalším krízam, potrebujeme sa zamerať namiesto snahy o trvalý rast na napĺňanie ľudských potrieb a rešpektovať limity prírody.

Základné princípy vízie ,,Máme na lepší svet”:

  • 1. Klimatická spravodlivosť
    Znižovanie emisií skleníkových plynov v súlade s Parížskou dohodou na zabránenie nárastu globálnej teploty o viac ako 1.5 stupňa a dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2040.
  • 2. Sociálna spravodlivosť
    Spravodlivá transformácia ekonomiky tak, aby smerovala k napĺňaniu ľudských potrieb a zmysluplnej práci pre všetkých, nie hromadeniu ziskov.
  • 3. Ochrana prírody a obnova biodiverzity
    Ochrana prírody a rešpektovanie jej limitov, ako základný pilier našej spoločnosti.
  • 4. Kvalitné verejné služby dostupné všetkým
    Všetci ľudia by mali mať prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o deti a starších, kultúre a rozvoju osobnosti založených na solidarite a  demokratických princípoch.

,,Normál = kríza“

Systém poháňaný potrebou ekonomického rastu, ktorý nás nechal bezbrannými pred dopadmi pandémie, môže aj za najvážnejšie problémy súčasnosti, ako sú klimatická kríza, strata biodiverzity a sociálne nerovnosti. Závislosť na raste HDP môže za drancovanie lesov, znečistenie vody, ale aj zvyšujúci sa počet ľudí bojujúcich o naplnenie základných ľudských potrieb, akými sú zdravé jedlo, či cenovo dostupné bývanie. Tento systém má veľmi málo víťazov a príliš veľa porazených. Je čas to zmeniť. Návrat k normálu je neprípustný.

Podľa vedeckých poznatkov musíme v nasledujúcom desaťročí výrazne znížiť emisie skleníkových plynov, aby sme sa vyhli zvýšeniu globálnej teploty o viac ako 1,5°C a zabránili najhorším dopadom klimatickej krízy. Bude to obrovská výzva, ale v rámci boja s koronavírusom sme dokázali veci, o ktorých sme si mysleli, že sú nemožné. Vlády konali rozhodne a rýchlo, zmobilizovali obrovské zdroje na podporné programy a zabránili tak najhorším dôsledkom pandémie. Podobná rozhodnosť a odhodlanie sú potrebné aj v prípade ekologického kolapsu.

Riešenie klimatickej zmeny a straty biodiverzity je príležitosťou na prenastavenie spoločnosti tak, aby bola spravodlivejšia, poskytovala ľuďom zmysluplnú prácu a chránila prírodu. Vedci a vedkyne nám už roky hovoria, že je to technicky aj spoločensky možné. Nevyhnutná zmena sa však musí odohrať na politickej úrovni a s podporou širokej verejnosti.

Potrebujeme začať verejnú diskusiu o tom, akým smerom sa chceme uberať. Máme priestor prehodnotiť základné princípy, na ktorých stojí naša spoločnosť. Po desaťročiach modelu, ktorý uprednostňoval ekonomický rast, ničil životné prostredie a postavil nás na okraj klimatickej a ekologickej katastrofy, máme šancu vybudovať spoločnosť, ktorej stredobodom bude blahobyt všetkých ľudí a ochrana prírody. Počas pandémie ochorenia Covid-19 vystúpilo na povrch, že to, čo nás drží pokope je spolupráca a solidarita. Na rovnakých princípoch môžeme vytvoriť spoločnú víziu lepšej spoločnosti. Ako by mohla vyzerať cesta k ekologickému a sociálne spravodlivému Slovensku?

1. Socio-ekonomický systém

Nadmerná výroba a spotreba nás priviedla na pokraj klimatickej katastrofy. Tlak na jej opätovné zvyšovanie sa dá prirovnať k šliapaniu na plynový pedál auta, ktoré sa rúti oproti betónovej stene. Namiesto toho potrebujeme spomaliť a sústrediť sa na oblasti, ktoré majú najväčší potenciál zvýšiť kvalitu života ľudí a zároveň neničia prírodu. Potrebujeme pracovať menej a prácu rozdeliť viac rovnomerne. Automatizácia a digitalizácia musí napredovať v prospech pracujúcich a byť kontrolovaná všetkými ľuďmi, nie len firmami. Investície do zdravotníctva, vzdelávania, starostlivosti a ochrany prírody pomôžu vytvoriť pracovné miesta a zamestnania, ktoré skvalitňujú život všetkým ľuďom. Zmysluplná práca je zameraná na spoločenské poslanie a napĺňanie ľudských potrieb a nie na vytváranie ziskov. Mnohé z nich sú v súčasnosti suplované neplatenou prácou, predovšetkým v oblasti starostlivosti, ktorá dolieha najmä na ženy.

V sociálne a ekologicky spravodlivej spoločnosti už rast HDP nie je podmienkou úspechu. Z krátkodobého hľadiska potrebujeme navrhnúť rozpočet, ktorý má za cieľ zmysluplne zvýšiť blahobyt spoločnosti. Do roku 2030 však potrebujeme vypracovať stratégiu, ktorá nám zabezpečí prosperitu bez ekonomického rastu. Na zníženie nerovnosti v spoločnosti a zabezpečenie základných potrieb všetkých ľudí potrebujeme zaviesť nepodmienený základný príjem a takisto rozšíriť podporu a dostupnosť verejných služieb.

2. Energetika


Jedným zo základov ekologickej budúcnosti Slovenska je klimatická spravodlivosť a  dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2040, čo umožní súčasným aj budúcim generáciám žiť v bezpečnej a stabilnej klíme. Na to potrebujeme radikálne znížiť produkciu a spotrebu energií, zvýšiť energetickú efektívnosť a čo najrýchlejší prechod od spaľovania fosílnych palív (uhlia, ropy a plynu). Každá ďalšia podpora a investícia do fosílnych palív a fosílnej infraštruktúry nás totiž pripútava k ich využívaniu na desiatky rokov dopredu. Namiesto energetiky závislej na fosílnych palivách a jadrovej energii potrebujeme lokálny a komunitami spravovaný energetický systém založený na obnoviteľných zdrojoch a solidarite, ktorého cieľom bude výrazné zníženie emisií skleníkových plynov a zároveň boj s energetickou chudobou. Všetky budúce investície by mali slúžiť na podporu a rozvoj získavania ekologickej energie zo slnka a vetra, jej efektívny prenos a skladovanie.

Lokálna výroba energií prepojená modernými technológiami naprieč regiónmi, nám zabezpečí skutočnú energetickú sebestačnosť, zníži znečistenie ovzdušia a skvalitní život všetkých ľudí. Výroba energií musí byť vnímaná ako verejná služba a nie slúžiť na vytváranie ziskov súkromných spoločností. Transformácia energetiky s cieľom vyrábať energie z obnoviteľných zdrojov je obrovskou príležitosťou pre tvorbu kvalitných pracovných miest v regiónoch.

3. Poľnohospodárstvo

Reakcia na prebiehajúcu krízu sa musí zaoberať základnými problémami, ktoré spôsobujú, že súčasný potravinový systém je neudržateľný a zraniteľný – nielen liečiť príznaky. Je čas na odvážne rozhodnutia a na začatie potrebného prechodu na potravinový a poľnohospodársky systém budúcnosti. Verejné peniaze vynakladané na oživenie po kríze Covid-19 a ďalej sú príležitosťou na vybudovanie odolnejších, rôznorodých a udržateľných potravinových systémov, ktoré poskytujú zdravšie potraviny, chránia životné prostredie a klímu, a zaručia spravodlivé príjmy a kvalitné pracovné miesta v potravinárskom a poľnohospodárskom sektore. Potrebujeme ekologické, nie priemyselné poľnohospodárstvo, ktoré chráni to, na čom je produkcia bytostne závislá – pôdu, biodiverzitu a ekosystémy, klímu a vitálny vidiek.

Verejné financie vo forme poľnohospodárskych dotácií by nemali byť viazané na počet hektárov, ktoré jednotliví farmári obhospodarujú, ale na environmentálne a sociálne hodnoty, ktoré ich farmy poskytujú. Je tiež potrebné, aby dotácie podporovali farmárov k prechodu na ekologické formy hospodárenia, ktoré podporujú hmyz, vtáky a vitálne ekosystémy, zvyšujú úrodnosť pôdy, či udržiavajú vodu v krajine. Monokultúrné polia technických plodín a krmovín by mali dať prednosť diverzifikovanej produkcii plodín pre ľudí, akými sú zelenina, ovocie či strukoviny.

Namiesto podpory priemyselnej živočíšnej výroby, ktorá sa podieľa na tvorbe vysokého množstva skleníkových plynov, znečistení vody, pôdy a ovzdušia, ale aj tvorbe a šírení patogénov, ktoré ohrozujú ľudské zdravie, je potrebné podporovať rodinné farmy a tých, čo hospodária extenzívne a udržateľne. Je tiež nutné podporovať krátke odbytové reťazce a legislatívny odbyt lokálnych a ekologických potravín. 

4. Doprava

Neudržateľnosť dopravného sektora založeného na automobilovej doprave má vážne následky pre klímu a životné prostredie, ale aj pre zdravie ľudí. Ak chceme zabrániť otepleniu o viac ako 1,5 °C musíme podľa štúdií ukončiť výrobu a predaj áut so spaľovacími motormi do roku 2028. Transformácia dopravy je príležitosťou vytvoriť systém, ktorý umožní prístup k čistej a bezpečnej mobilite pre všetkých ľudí a zároveň bude chrániť klímu a zdravie ľudí. Investície do obnovy by mali byť vynaložené na podporu efektívnej verejnej dopravy, cyklistickej a pešej infraštruktúry. Domácnostiam a podnikom by mala byť ponúknutá finančná pomoc na prechod od automobilovej dopravy k čistejším formám mobility. V mestách je potrebné vytvárať nízkoemisné zóny, zóny bez áut a investovať do zlepšenia cyklistickej a pešej infraštruktúry a zdielanej mobility. 

V automobilovom priemysle by mala byť investičná pomoc nasmerovaná v prvom rade na pracujúcich, aby sa zabezpečili ich príjmy a chránili ich mzdy, zdravie a živobytie. Akákoľvek iná investičná pomoc automobilovému priemyslu musí byť podmienená záväznými opatreniami smerujúcimi k transformácii potrebnej pre obmedzenie dopadov klimatickej krízy. Na to, aby tieto obmedzenia nemali negatívne dôsledky na pracujúcich v tomto sektore, sa musia za účasti odborových organizácií vytvoriť plány spravodlivej transformácie, ktoré zabezpečia ochranu a v prípade potreby rekvalifikáciu pracujúcich.

5. Príroda a ekosystémy

Ochrana prírody sa musí stať jedným zo základných pilierov našej spoločnosti. Zdravé ekosystémy a príroda majú blahodárne účinky pre naše mentálne zdravie a sú kľúčovými v boji proti klimatickej kríze a strate biodiverzity. Prosperujúce prírodné ekosystémy sú tiež jedným z najefektívnejších spôsobov, ako spraviť našu spoločnosť odolnejšou voči následkom klimatickej krízy. Vďaka ich schopnosti zadržiavať vodu nás vedia funkčné ekosystémy chrániť pred suchom a pôvodné rozmanité lesy ponúkajú ochranu pred extrémnymi prejavmi počasia. Príroda nemôže byť viac vnímaná len ako zdroj surovín alebo ekonomického rastu. Je potrebné chrániť lesy, vodné toky či mokrade a taktiež divokú zeleň v mestách. Do roku 2030 by malo  najmenej 30 % z celého územia Slovenska spadať pod chránené územia a z toho 10 %  prísne chránených v bezzásahovom režime.  

_____________________________________

To, akou cestou sa v týchto ťažkých časoch vydáme, nám dáva príležitosť nastaviť našu ekonomiku a spoločnosť tak, aby sme začali obnovu dôležitých ekosystémov, chránili sa pred dopadmi klimatickej krízy, zvýšili kvalitu života ľudí a osvojili si spôsob života, ktorý je prospešný pre naše zdravie a prírodu. Pomocou sociálne a ekologicky spravodlivých programov dokážeme odstrániť sociálne nerovnosti, vytvoriť tisíce zmysluplných pracovných miest a urýchliť prechod od fosílnych palív, priemyselného poľnohospodárstva, znečisťujúcej dopravy a priemyslu.

Urobiť náš svet bezpečnejším miestom pre život znamená robiť okamžité kroky a opatrenia, no znamená to taktiež rozmýšľať a diskutovať o možnostiach zmeniť spoločenský systém a naše správanie tak, aby sme čo najviac obmedzili jeho deštruktívne dopady na ľudí, vzduch, vodu, pôdu, klímu a biodiverzitu. S týmto cieľom sa obraciame na všetkých ľudí, aby sa do tejto diskusie zapojili a spoločne sme začali vytvárať základy spravodlivejšej spoločnosti.