Klimatické ciele musia byť priebežne a zodpovedne kontrolované, inak sa nebudú plniť. Tvrdia to mimovládne organizácie a iniciatívy venujúce sa klimatickej zmene. Podávajú preto zásadné pripomienky a žiadajú opravu zverejnenej pozície Slovenska k tzv. “klimatickému zákonu”, ktoré má nastaviť rámec pre krajiny Európskej únie na ceste k uhlíkovej neutralite. Podávajú preto zásadné pripomienky a žiadajú opravu zverejnenej pozície Slovenska k tzv. “klimatickému nariadeniu”, ktoré má nastaviť rámec pre krajiny Európskej únie na ceste k uhlíkovej neutralite.

Vláda vo svojej pozícii totiž odmieta priebežnú kontrolu cieľov, nezvyšuje svoju ambíciu k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2040, ako avizovali vládne strany pred voľbami a dokonca obsahuje niektoré zavádzajúce tvrdenia.

“Krátkodobé ciele sú základom úspechu na dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Na to, aby sme o dvadsať, až tridsať rokov dosiahli tento cieľ, musíme urobiť čo najviac nasledujúce desaťročie. Skúsenosti hovoria, že štáty únie sa síce často k niečomu zaviažu, ale potom svoje záväzky nenapĺňajú, ak nemajú adekvátnu kontrolu. V tomto prípade nejde len o dosiahnutie nejakého záväzku, ktorý, ak sa posunie, nič hrozné sa nestane. Tentokrát bojujeme o čas a každý posun znamená zhoršenie klimatickej krízy a podmienok pre život na Zemi. To si jednoducho nemôžeme dovoliť,” povedala programová riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.

Pripomienkovanie pozície Slovenska k Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie uhlíkovej neutrality (tzv. európske klimatické nariadenie) sa skončilo včera v noci. Hlavné pripomienky 10 organizácií[1] smerujú k tomu, aby si členské krajiny EÚ už teraz jasne stanovili aj krátkodobejšie ciele na znižovanie emisií a aby čelili klimatickej kríze spoločnými a reálne vykonateľnými pravidlami v rámci EÚ.

“Jednotlivé ciele sa stále prezentujú štátmi, ako niečo, o čom sa vyjednáva. Ale fyzika nevyjednáva, klimatická zmena nečaká. Bez záväzného a jednotného cieľa do roku 2030 sa obávam, že sa časť štátov EÚ sa „zobudí“ až keď bude neskoro – pre nás aj budúce generácie. Očakávame, že túto zodpovednosť uchopí aj slovenská vláda. Aj na jej pleciach leží vážna úloha, ktorú si nemôže dovoliť prehliadnuť,” povedala Liliana Rástocká zo Slovenskej klimatickej iniciatívy.

Pred februárovými voľbami teraz už vládne strany prezentovali svoju politiku ako pozitívne orientovanú na riešenie klimatickej krízy. Tri z vládnych strán podporili ambiciózne ciele uhlíkovej neutrality do roku 2040 a 65 percentné zníženie emisií do roku 2030. 

Klimatický zákon Európskej komisie (EK), ktorý tvorí základ Európskej zelenej dohody (European Green Deal), má za cieľ zladiť všetky politiky EÚ s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v súlade s Parížskou dohodou. Návrh nariadenia obsahuje opatrenia, ktoré umožnia pravidelnú kontrolu dosahovania cieľov na základe najnovšieho vedeckého výskumu. Dôležitým prvkom je stanovenie cieľa pre zníženie emisií do roku 2030, o ktorom rozhodnú európske inštitúcie a členské štáty tento rok. Pokrok členských štátov pri dosahovaní klimatických cieľov má byť monitorovaný každých 5 rokov. V klimatickom zákone EK zdôrazňuje taktiež dôležitosť spravodlivej transformácie, adaptačných opatrení a budovania odolnejšej spoločnosti.

[1] Budovy pre budúcnosť, Extinction Rebellion Slovakia, Fridays For Future Slovensko, Greenpeace Slovensko, Nestrácajme čas, Priatelia Zeme-CEPA, Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE, Slovenská klimatická iniciatíva, Znepokojené matky a WWF Slovensko