Ortuť, kadmium, zinok a ďalšie toxické látky. Rieka Nitra je dlhodobo jeden z najviac znečistených tokov na Slovensku. Preto sa organizácia Greenpeace Slovensko zapojila do európskej kampane Big Jump. Chce tak znova upozorniť na znečistenie rieky Nitra, ktoré vyplýva z jej vlastných meraní aj vedeckých štúdií, a jej nedostatočnú ochranu. Napriek tomu spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) plánuje opäť premiestniť koryto rieky Nitra, aby urobila miesto pre 12. ťažobný úsek. Preloženie koryta však nie je v súlade s európskou legislatívou.

@Matúš Pavlovčin / Greenpeace

Aktivistky Greenpeace Slovensko v nedeľu skočili v špeciálnej ochrannej výstroji do rieky Nitra. S transparentom „Viete, čo pláva v Nitre?” chceli v rámci kampane Big Jump upozorniť na dlhodobé znečistenie a nedostatočnú ochranu rieky Nitra. Opierajú sa o fakty z vedeckej štúdie Slovenskej poľnohospodárskej univerzity[1]. Tá uvádza, že rieka Nitra je silne až veľmi silne znečistená v dôsledku priemyselnej činnosti. Zo štúdie vyplýva, že brehové sedimenty rieky Nitra sú znečistené ťažkými kovmi, konkrétne ortuťou, kadmiom a zinkom. Na znečistenie rieky upozorňuje aj vedecký tím[2], ktorý v rokoch 2015 a 2016 sledoval množstvo ťažkých kovov vo svalovine vybraných rýb. Výsledky ukázali vysoké hodnoty ortuti, kadmia a olova vo svalovine jalca hlavatého. Hneď dve európske smernice hovoria, že takéto ryby by sa nemali vôbec konzumovať.   

Prítomnosti toxických látok v rieke Nitra sa venuje Greenpeace dlhodobo. V decembri[3] minulého roku organizácia porovnávala kvalitu vody na štyroch miestach. V priebehu troch dní testovala 18-kilometrový úsek toku medzi Novákmi a Partizánskym. „Na troch miestach zo štyroch, sme zaznamenali prekročené koncentrácie ortuti, a to po celú dobu troch odberových dní. Objavili sme tiež vysoké koncentrácie arzénu a nebezpečných halogénových organických látok.” hovorí riaditeľka Greenpeace Slovensko Ivana Kohutková o výsledkoch z konca minulého roka.

Podľa Vodného plánu Slovenska sú bane jedným z najvýznamnejších znečisťovateľov rieky Nitra.[4] Spoločnosť HBP v tomto momente tlačí na otvorenie 12. ťažobného úseku, v rámci budovania ktorého plánuje prekladať časť koryta. To by predstavovalo výrazný zásah do stavu rieky Nitra. Prekládka koryta je aj proti Rámcovej smernicio vode. Podľa nej má Slovensko povinnosť zabrániť povoleniu akejkoľvek aktivity, ktorá by mohla zhoršiť stav rieky Nitra.

„Sme veľmi znepokojení znečistením rieky Nitra. Otvorenie 12. ťažobného poľa a prekládka rieky predstavujú hrozbu pre región, ktorý už aj tak dlhodobo čelí znečisteniu. Už pred 10 rokmi museli kvôli baniam koryto prekladať. Doteraz nevieme, aký vplyv to bude mať na región, životné prostredie a najmä zdravie obyvateľstva hornej Nitry. To chce spoločnosť HBP naozaj takto hazardovať s regiónom a jeho obyvateľstvom?” Vysvetľuje Ivana Kohutková, prečo sa rozhodli zapojiť do aktivity Big Jump.  


[1] Stanovič R., Kujovský M, Vollmanová A. a kol., 2017: Medziročné porovnanie obsahu ťažkých kovov v sedimentoch rieky Nitra (vedecká monografia). Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra (dostupné na internete.)

[2] Andreji J., 2018: Správa o vedecko-výskumnej činnosti realizovanej na rieke Nitra (revír č. 2 -1440-1-1 Nitra č. 5). Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra. (dostupné na internete)

[3] Greenpeace Slovensko, 2017. Rieka Nitra je stále znečistená ortuťou a inými nebezpečnými látkami. (dostupné na internete)

[4] OPRAVA: Pri spracovaní údajov z viacerých zdrojov došlo k uvedeniu nesprávneho zdroja informácií, za čo sa organizácia Greenpeace Slovensko ospravedlňuje. Správna citácia znie: “Vedecká štúdia z roku 2017 uvádza, že Hornonitrianske bane Prievidza patria medzi významné zdroje znečistenia rieky.” Zdroj: Stanovič R., Kujovský M, Vollmanová A. a kol., 2017: Medziročné porovnanie obsahu ťažkých kovov v sedimentoch rieky Nitra (vedecká monografia). Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra (dostupné na internete)